Dnešné Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu bolo pôvodne pomenované podľa významnej osobnosti bratislavského vedeckého života, zakladateľa štatistickej geografie, kartografa, historika, pedagóga a publicistu Jána Mateja Korabinského.
Narodil sa 23. februára 1740 v rodine učiteľa v Prešove, študoval na bratislavskom lýceu, kde už ako devätnásťročný aj prednášal. Študoval prírodné vedy a matematiku na univerzite v Hannoveri a na živobytie si privyrábal edukáciami v barónskej rodine. V Bratislave sa zamestnal v tlačiarni Jána Michala Landerera, ktorá bola vtedy najväčšou tlačiarňou v Uhorsku.
Hry na cibrenie pamäti
V roku 1761 otvoril v dome Jána Baua pri Suchom Mýte civilnú dievčenskú školu, ktorú spravoval v duchu Komenského pedagogických názorov. Na škole sa vyučovala aj čeština a Korabinský pôsobil aj publicisticky. Vydal Hry pre deti na cibrenie pamäti a ro?zumu v nemčine, maďarčine a češtine a tiež Prípravu na biblické dejiny a užitočné vedomosti o číslach, v ktorých použil predmet biblických dejín ako pomôcku pre počty. Vydal Uhorský almanach na rok 1778, do ktorého úvodnú štúdiu napísal Maximilián Hell.
Opis Bratislavy s nákresom
Roku 1781 vyšiel v Prahe a o rok v Bratislave 137-stránkový Opis kráľovského uhorského hlavného slobodného a korunovačného mesta Bratislavy s nákresom mesta a jeho okolia. Vymenúva národy, ktoré na tomto území v minulosti žili a uvádza aj historické názvy mesta Uratisaburgum, Braclaburgum, Posonium, Istropolis, Posony, Pressburg i Presspurek. Približne dve tretiny tejto publikácie obsahujú topografický opis polohy ulíc, námestí, pozoruhodných domov vnútorného mesta i predmestí.
Prvá ekonomická mapa Uhorska
Roku 1786 vyšiel Hospodársko-geografický a tovarový lexikón Uhorska, kde encyklopedickou formou usporiadal údaje o všetkých obciach a doplnil poštovou mapou. Vo Viedni pripravil prvú ekonomicko-geografickú mapu Uhorska v mierke 1 : 1000000, na ktorej vyznačil priemyselné strediská, bane, národnostné zloženie obyvateľstva, ale i kúpele, jaskyne i výskyt lovnej zveri, vtákov a rýb. Samostatne vydal aj Poštovú mapu Uhorska. Vo Vreckovom atlase Uhorského kráľovstva roku 1804 na mapách vyznačil aj národnostnú a konfesionálnu príslušnosť obyvateľov.
Nárečové slovníky
Korabinský zostavil aj nemecký nárečový slovník vinohradníkov a za jeho hlavné lexikografické dielo sa považuje Malý turecko-ne?mec?ko?-maďarsko-český slovník so? struč?nou tureckou gramatikou. Je dôležitým prameňom k dejinám spisovnej slovenčiny.
Publicistické aktivity uzavrel Korabinský pôsobením v novinách Pressburger Zeitung, ktoré po Karlovi Gottliebovi Windischovi redigoval v rokoch 1773 až 1784.
Korabinský zomrel 23. júna 1811 v Bratislave. Jeho portrét z roku 1780 je v GMB a Korabinského ulica je neďaleko Horského parku.
Autor: VLADIMÍR TOMČÍK,združenie Devínska brána
