Náradie do bytu (Žáryho a Považana pozn. red.) pribúdalo postupne, zariaďovali sme sa kúpou od starinára a od známych pôžičkou. Najcennejšie boli obrazy, napospol dary; najmä tie od žiakov z výraznej poetickej školy Willyho Nowaka, ktorí sa vrátili z Prahy.
Pohľad na stenu ukazoval pohyb na burze, stav našich vreciek: zavše obraz pribudol, častejšie zmizol, zanechajúc iba očernetý fľak. Polica na knihy chýbala. Kníh sme mali pomerne málo, iba pohotovostne v aktovke a štôsik na stole. Pravda, zato nám patrili všetky obsažné knižnice: Univerzitná, kde pracoval Igor Hrušovský, lafranconská, Mestská, ymkárska a regály zazobanejších priateľov, ktorí už stáli na vlastných nohách.
Vo dne a v noci
Neskoršie sa do Skarabea nasťahovala časť nákladu druhého zborníka Vo dne a v noci. Tento zborník sa predbežne iba vznášal v chimérach. Pripravovali sme materiál, zhromažďovali príspevky, redigovali. Keďže v "rezidencii" sa nekúrilo, brávali sme si prácu do susednej kaviarne.
Starosvetská kaviarnička s preliačenými boxami a bachra??tou? azbestovou pecou uprostred, vykurovanou koksom a našimi počarbanými papiermi, hriala srdce i dušu, lebo Považanovi sa práve podaril husársky kúsok, taktický vydavateľský ťah: vyňuchal možnosť vydať ďalší umelecký zborník; tešil sa, že upletie z chimér reálny bič, ktorý zaplieska na poctu kráse, až zápecníckym snobom puknú ušné bubienky.
Sen a skutočnosť vyvolal totiž na slovenských nivách rozlič?ných umeleckých kréd a zoskupení poväčšine abstraktných a efemérnych dosť ozvien, závisti i príkladu. Kdekto by ho bol chcel napodobniť.
Rudolf Dilong
Najčulejší sa zdal Rudolf Dilong, františkán, básnik citlivých tykadiel, obklopený početnou skupinou študentov. Mal rukopis, zborníček najčerstvejších pokusov katolíckej moderny, mal spracovaného nakladateľa (Gustáv Teslík v Skalici) i usporené peniaze z honorárov, ktoré by tak či tak bol musel odovzdať reholi. Sám Dilong, hocijako zvučného mena, v takomto zoskupení hladinu nerozčerí. Uvedomoval si to i nadviazal styk s Považanom, vyzvúc ho na spoluprácu. Skrátka: dal časť pripravovanej publikácie k dispozícii nadrealistom.
Stratení debutanti
Viacej nebolo treba! Postupom času sa Považan zborníčka dokonale zmocnil; prestaval, prevrstvil, skvalitnil, rozšíril, zaradil doň výtvarné reprodukcie ako voľné listy, doplnil prekladmi z francúzskej, nemeckej a ruskej literatúry, teoretickými článkami, pôvodnými i vlastnými štúdiami o Jankovi Kráľovi a Novalisovi. Z prvotného materiálu zostalo v 150-stránkovej knihe sotva desať strán, takže stratení debutanti zobkali v kontexte ako prepelice v jačmeni.
Dilonga uspokojil tým, že napísal o ňom štúdiu. Hundranie nespokojencov ho nezaujímalo. Náklady u Teslíka vzrástli nad rozpočet; františkánska pokladnica bola nadlhšie pripravená o Dilongovu subvenciu. Považan, ktorý ma poveril napísaním úvodnej kurzívky, predstavujúcej skupinu novým edičným činom, a ktorý väčšinu mechanických redakčných prác uvalil na mňa, si v mojich očiach a v očiach skupiny ďalej posilnil svoju suverenitu.
(Pokračovanie nabudúce, medzititulky SME.)
