|
Osmanský sultán Mehmed IV. FOTO – INFO_ANTIKE.DE |
Vývoj Slovenska najdeštruktívnejšie poznačili osmanskí Turci. Osmanská ríša už od 14. stor. zasahovala do štátnych záležitostí Uhorska.
Turci vyhrali bitku pri Nikipole v roku 1396 a pri Varne v roku 1444 a svoju expanzívnu politiku začali smerovať do juhovýchodnej Európy. V roku 1526 vpadli priamo na územie Uhorska a v bitke pri Moháči totálne rozdrvili narýchlo sformované uhorské vojská. Po nej už Uhorsko nebolo schopné ďalšej obrany a tak ostalo vystavené tureckému plieneniu.
Situáciu využili rakúski Habsburgovci, Ferdinand I. (1527 – 1564) sa stal uhorským panovníkom a Habsburgovci sa na tróne striedali až do roku 1918.
V roku 1529 tiahli Turci na Viedeň, pričom ohrozovali aj Bratislavu. Do nášho dobre opevneného mesta sa nedostali, no plienili a rabovali mestá na Považí a Ponitrí. V roku 1541 natrvalo obsadili Budín, kde zriadili ejálet – najvyššiu tureckú správnu jednotku na čele s miestodržiteľom – begerbegom.
Turci sa postupne zmocnili Modrého Kameňa, Divína, Drieňova a v roku 1663 aj Fiľakova. Tu si zriadili sandžak – vojensko-administratívnu jednotku na čele so sandžalbejom, správcom. Nasledovalo obsadenie Sečian, častí Gemera, Vrábľov, Hliníka nad Hronom a mnohých ďalších miest, až napokon Nových Zámkov.
Ľud však trpel aj pod stavovskými povstaniami, ozbrojenými hnutiami uhorských a sedmohradských stavov proti vláde Habsburgovcov. Povstania boli namierené proti panovníckemu absolutizmu, obmedzovaniu uhorských stavovských slobôd a privilégií a potláčaniu náboženskej reformácie.
Do konca 17. storočia boli štyri povstania – Bocskayovo, Bethlénovo, Juraja II. Rákocziho a Thökölyho. Všetky organizovali a podporovali priamo Turci, ktorí povstalcom poskytovali aj tureckých a tatárskych vojakov.
Slovenský ľud musel na tieto povstania vysielať nielen svojich mužov, ale aj prispievať neustále sa zvyšujúcimi daňami a vydržiavaním kráľovských žoldnierov a povstaleckých vojakov. V niektorých oblastiach platili zotročení obyvatelia priamo Turkom.
Moc osmanských Turkov a ich spojencov v Európe ukončili Rakúšania. Spolu s poľským vojskom na čele s kráľom Jánom III. Sobieským v roku 1683 pred Viedňou porazili a vyhnali turecké vojská.
Turci sa už nespamätali a pod tlakom víťazov opúšťali okupované územia. Poslední vojaci opustili naše územia po 160-ročnej okupácii v roku 1687. Tým sa u nás skončilo aj Turkami podporované Thökölyho stavovské povstanie.
Autor: IGOR JANOTA
