|
Piešťanské kúpele začali byť slávne koncom 18. storočia. FOTO – SPA–PIESTANY.SK |
Tézy o dobrej kúpeľnej liečbe
Jedným z najvýznamnejších učencov, ktorých život bol spojený s Bratislavou, bol aj lekár, chemik a autor prvej slovenskej farmaceutickej terminológie Ján Justus Torkoš.
Narodil sa 15. decembra 1699 v Györi, základnú školu navštevoval v Banskej Bystrici, neskôr študoval na bratislavskom lýceu, kde vtedy pôsobil polyhistor Matej Bel. Pred štúdiom medicíny na univerzite v nemeckom Halle sa vrátil do Banskej Bystrice, kde navštevoval súkromnú lekársku školu K. O. Mollera, ktorý bol v tom čase uznávaným odborníkom a dokonca bol označovaný za uhorského Hippokrata. Pod Mollerovým vedením sa venoval najmä štúdiu farmácie a metalurgie.
Hlavný mestský lekár
Po získaní doktorátu v Halle pôsobil ako lekár v Srbsku, neskôr bol menovaný úradným lekárom Komárňanskej a Ostrihomskej stolice. Roku 1731 prišiel do Bratislavy, kde nastúpil do služieb grófa Mikuláša Pálffyho. Stal sa aj hlavným mestským lekárom, jeho pobyt v Bratislave bol spojený s najplodnejším obdobím jeho vedeckej práce a neskôr sa významnou mierou podieľal na zavádzaní zdravotníckych reforiem Márie Terézie.
V Torkošovom spise Taxa pharmaceutica Posoniensis – Zoznam bratislavských liečiv, ktorý vyšiel roku 1745 a bol vôbec prvým uhorským liekopisom i s cenníkom, sa popri latinských, nemeckých a maďarských názvoch liekov uvádzali i názvy v slovenčine. V spise sa písalo aj o stave zdravotníctva a verejnej hygieny.
V Bratislave sa Torkoš usiloval založiť aj prvý lekársky spolok, ktorého stanovy sú dodnes v mestskom archíve.
Liečebné pramene
Torkoš sa dlhodobo zaoberal piešťanskými liečivými prameňmi, poznatky publikoval v štyroch štúdiách a roku 1745 vydal prvý odborný lekársky spis Schediasma de termis Pöstheniensibus – Záznamy o piešťanských kúpeľoch.
V spise uviedol historický prehľad kúpeľov, opísal hydrologické pomery a potvrdil pozorovania svojich predchodcov, že „vandrovanie“ prameňov je podmienené hydraulickou tlakovou spojitosťou Váhu s prameňmi. Uviedol riešenie na ochranu prameňov, ktoré sa realizovalo až za sto rokov a ozrejmil tvorbu piešťanského bahna.
Zásadnú časť štúdie venoval opisu metód skúmania vlastností termálnej vody, odporúčaniam na rozumné vedenie kúpeľnej liečby s uvedením chorôb vhodných i nevhodných na liečbu touto vodou. Šľachtickým majiteľom vyčítal malú pozornosť bezpečnosti návštevníkov kúpeľov a ich zanedbávanie. Torkošova práca o piešťanských kúpeľoch je hodnotená ako ich prvá ucelená monografia, ktorej viaceré tézy sú navyše platné až dodnes.
Torkoš bol členom Kráľovskej zdravotníckej rady, čestným členom Botanickej spoločnosti vo Florencii, členom Kráľovskej spoločnosti v Londýne a v Maďarsku ho zaraďujú medzi osobnosti Uhorského protestantského Panteónu. Zomrel 7. apríla 1770 v Bratislave.
Autor: VLADIMÍR TOMČÍK,združenie Devínska brána
