Obyvatelia, ktorých sa dotýka revitalizácia Šúru, vypracovali stanovisko s pripomienkami k projektu.
FOTO SME – PAVOL MAJER
edia, aby k nemu vydalo nesúhlasné stanovisko. Zámer sa dotýka 2500 občanov v Čiernej Vode a 1200 rodinných domov alebo bytoviek.
Starostovia nesúhlasia
Do konca minulého týždňa mali na ministerstvo zaslať svoje stanovisko aj obce Chorvátsky Grob, Slovenský Grob a Svätý Jur. Starosta Chorvátskeho Grobu Štefan Balaško povedal, že Šúr by síce radi zachovali, ale v prvom rade sú pre obec dôležití ľudia a ich majetky. Prezentácia zámeru bola podľa neho slabá. Dostatočne neinformovala o prínosoch a následkoch zátopy ani o tom, či ohrozí majetky obyvateľov. Zatiaľ sa teda k zámeru vyjadrili negatívne.
Podobný postoj k projektu zaujala aj obec Slovenský Grob. Potvrdil to starosta Jozef Javorka. Názor Svätého Jura je opačný. Primátor Alexander Achberger sa vyjadril, že s projektom súhlasia a chcú ho uskutočniť. Prebieha už aj príprava na vybavovanie stavebného povolenia.
Ochranári chcú zátopu
Projekt vypracovala Asociácia priemyslu a ochrany prírody spolu s Pozemkovým fondom, Vodohospodárskym podnikom, správou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a mestom Svätý Jur. Vodný režim mokrade by sa podľa ich návrhu mal obnoviť privedením ďalšej vody do rezervácie a jej zadržaním na tomto území. Zároveň by sa tak zvýšila aj hladina spodnej vody v lokalite a zastavilo by sa vysychanie jelšového lesa. Navrhovatelia projektu argumentujú, že toto riešenie je nevyhnutné aj pre zachovanie vzácnych druhov rastlín a živočíchov.
Obyvatelia, ktorých by sa revitalizácia Šúru dotkla, s argumentmi asociácie nesúhlasia. Vytvorili občianske združenie Chorvátsky Grob – Čierna Voda a stali sa tak riadnymi účastníkmi stavebného konania. Vypracovali stanovisko, v ktorom popisujú dôvody na zamietnutie projektu. Svoje pripomienky poslali okrem ministerstva životného prostredia aj na obvodný úrad životného prostredia a stavebný úrad v Pezinku. „Teraz s tým vieme niečo robiť. Pripomienky sme spracovali racionálne, bez emócií a úrady sa nimi musia zaoberať,“ hovorí Helena Šafránková zo združenia.
Pripomienky obyvateľov
Vo svojom stanovisku tvrdia, že v projekte chýba dlhodobý botanický prieskum, ktorý by určil presné príčiny vysychania jelšového lesa. „Vysychanie nemusí súvisieť s nedostatkom vlahy, mohli ho spôsobiť aj škodcovia, choroby, ale aj prestarnutý les. V projekte to nikde nie je overené,“ hovorí Šafránková.
K zásadným patrila aj pripomienka, že v projekte nie je spracované, ako zátopa ovplyvní hladinu podzemných vôd a aký to môže mať dopad na obytnú zónu a plánovanú výstavbu v danej oblasti.
Negatívny vplyv revitalizácie potvrdila aj štúdia hodnotenia vplyvov na životné prostredie, ktorú dala vypracovať asociácia. Štúdia upozorňuje, že zátopa môže zaglejovať pôdy a negatívne bude vplývať aj na stavby a novovybudované inžinierske siete v lokalite.
Ministerstvo životného prostredia zadalo nezávislému posudkárovi vypracovať posudok na základe stanovísk obcí a štúdie hodnotenia vplyvov na životné prostredie. Z neho bude vychádzať aj záverečné stanovisko ministerstva. Projekt môže zamietnuť alebo odporúčať s pripomienkami. Termín je do 19. októbra.
