 Tri varianty: Prvý – malý okruh napojený na rakúsku diaľnicu S8 pri Marcheggu, vedúci okolo Stupavy, Borinky, cez Malé Karpaty a popri Vajnoroch a Malinove do Rovinky. Odtiaľ by sa napojil na rakúsku diaľnicu cez Jarovce. Druhý – vedie takisto cez Borinku, ale pri Svätom Jure odbočí na Pezinok a obchádza Bratislavu oblúkom cez Novú Dedinku, napojí sa takisto pri Rovinke. Obe tieto trasy sa označujú ako varianty diaľnice D4. Tretí – úsek z diaľnice D1 vedúci od Bolgodu pri Senci takisto do Rovinky a odtiaľ do Jaroviec k rakúskej diaľnici A6. MAPA – BSK |
Obce v okolí Bratislavy nechcú, aby ich územím viedol nultý diaľničný okruh. Proti diaľnici v blízkosti pamiatok a chránených území, ako je Pajštún či Šúr, sú ochranári aj obyvatelia.
Nultý okruh má byť súčasťou ťahu zo severu na juh Európy. Jeho výstavba by mala stáť okolo miliardy eur, ktoré chce štát získať od Európskej únie. V septembri majú o okruhu rokovať zastupiteľstvá v obciach. Do vládneho plánu sa má dostať ešte tento rok, s výstavbou sa pred rokom 2010 neráta.
Sú tri varianty trasy. Prvý a druhý vedú od rakúskej diaľnice S8 cez Borinku a Karpaty. Malý variant ide dolu cez Vajnory, stredný väčším oblúkom cez Pezinok. Oba potom vedú cez Rovinku do Jaroviec, kde sa majú napojiť na rakúsku diaľnicu A6. Tretí variant spája Jarovce s diaľnicou D1 za Sencom. Ten by však vôbec neriešil územie Malých Karpát, tvrdia kritici.
„Podporujeme stredný variant Pezinok – Rovinka,“ povedala starostka Vajnôr Anna Zemanová. Spolu so starostami Malinova či Ivanky pri Dunaji hovorila o budúcej diaľnici s podpredsedom bratislavskej župy Gabrielom Agárdym. „Rovnaký názor má kraj a stredný variant preferuje aj štúdia, ktorú si dala urobiť Národná diaľničná spoločnosť,“ tvrdí Zemanová.
Už sa začali niektoré stavby, napríklad križovatka Stupava-juh, ktoré naznačujú, že okruh pôjde cez Karpaty. Naopak, pre obyvateľov Borinky prichádza do úvahy tretí variant, ktorý Karpaty vynechá. „Diaľnicu tu nechceme. Ak bude treba, rozbehneme občiansku iniciatívu,“ povedala Borinčanka Jana Trebatická. Ako mnoho ďalších si v dedinke kúpila dom, aby unikla ruchu mesta. Diaľnica by preťala aj chránenú krajinnú oblasť. „V okolí žijú bobry, líšky, nehovoriac o hrade Pajštún, ktorý by mohol otrasmi utrpieť,“ povedala Trebatická.
O potrebe preklenúť Karpaty sa diskutovalo už v roku 2001, hoci v tom čase sa nultý okruh chápal ako mestský. Argumentom za diaľnicu sú štatistiky nehodovosti, ktoré robí Slovenská správa ciest. Ukazujú, že na územiach, kadiaľ vedie diaľnica, sa počet nehôd prudko zníži.
Ochranári vidia problém v širších súvislostiach. „Každému ide o to, aby diaľnica neviedla pri ňom. Tranzitná doprava by však mala obchádzať Bratislavu, hoci nie cez chránené územia,“ povedala Ľubica Trubíniová.
Problém je podľa Trubíniovej v nezmyselnom pohybe tovaru, ktorý tranzitnú dopravu vytvára. „Ideálne by bolo, keby sa nemuseli dovážať paradajky zo Španielska. Krajiny by mali byť sebestačnejšie. V súboji s ekonomikou však životné prostredie vždy prehráva,“ povedala ochranárka.
