Podľa aktivistu proti výstavbe mrakodrapu na Šancovej Ondreja Dostála ak by územný plán zóny oblasti existoval už v minulosti, žiadna kauza Šancová by neexistovala. Dokument totiž určí aj maximálnu podlažnosť budúcich stavieb.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Staré Mesto pripravuje územný plán zóny územia od železničnej stanice po Račianske mýto. Má vytvoriť konkrétne zásady na regulovanie výstavby v oblasti, po prijatí tu bude usmerňovať všetku investičnú činnosť.
Hranica územia pôjde od Pražskej cez Predstaničné námestie po Štefanovičovej a Imricha Karvaša okolo Technickej univerzity, ďalej cez Radlinského k Račianskemu mýtu. Odtiaľ sa bude stáčať k Šancovej a pôjde cez Smrečiansku na Jaskový rad.
Patriť sem bude aj Šancová či Fazuľová ulica, kde sa investori pokúšajú postaviť kontroverzné budovy. Na Šancovej, kde chce spoločnosť Istroreal postaviť 22-poschodový vežiak, sa spor o povolenie ťahá už dva roky, firma Sasanka na Fazuľovej najprv začala stavať bez povolenia, potom povolenie dostala, no iba na tri nadzemné podlažia.
Jasnejšie pravidlá
Ondrej Dostál, aktivista proti výstavbe mrakodrapu na Šancovej, prípravu územného plánu zóny víta. „Ak by existoval už v minulosti, pravdepodobne by sme tu dnes žiadnu kauzu Šancová nemali,“ hovorí. Podľa neho by sa totiž v dokumente na rozdiel od aktuálneho územného plánu celého mesta riešila aj výšková hladina lokality. „Je nemysliteľné, aby sa na území pamiatkovej zóny umožnila výstavba v rozpore s podmienkami pamiatkovej ochrany na tomto území.“
Dostál si však nemyslí, že by pripravovaný územný plán zóny niečo zmenil smerom k stavbe spoločnosti Istroreal.
„Vo vzťahu k budúcej výstavbe na tomto území môže však stanoviť jasnejšie a jednoznačnejšie pravidlá, ktoré bude ťažšie obchádzať,“ hovorí. Jasné a jednoznačné pravidlá sú podľa neho v záujme budúcej tváre tohoto územia a zachovania existujúcich hodnôt v ňom. „Sú v záujme tunajších obyvateľov a ich priaznivého životného prostredia, ale aj v záujme tých podnikateľov a investorov, ktorí chcú pôsobiť v transparentnom prostredí.“
Zeleň má zostať zachovaná
Územný plán zóny má okrem stanovenia maximálnej podlažnosti objektov a dominánt zohľadniť aj minimálny index zelene. Je navrhnutý pre vnútorné mesto, v celomestskom územnom pláne má dosahovať 20 percent.
Zadanie pre návrh rešpektuje momentálne existujúcu zeleň v oblasti, zachovanie zelene pri Múzeu dopravy v predstaničnom priestore, parku na Belopotockého či stromoradia na Vazovovej.
Mesto ako pripomienkovateľ návrhu územného plánu zóny žiadalo pre spracovateľa doložiť aj aktuálne územné rozhodnutia na konkrétne investičné zámery – napríklad projekt prestavby predstaničného priestoru, objekt pred rozhlasom na Štefanovičovej, výstavbu na Šancovej, Fazuľovej či Račianskom mýte.
Do dotknutého územia patrí viacero pamiatkovo hodnotných objektov.
Okrem národnej kultúrnej pamiatky YMCA aj komplex budov a koľajiska v predstaničnom priestore, súbor železiarskych domov na Palárikovej ulici, komplex Tabakovej továrne na Radlinského, obytný súbor Šancová – Žilinská – Mýtna, rektorát Slovenskej technickej univerzity alebo budova ministerstva financií.
Situáciu však komplikuje dosiaľ neukončený proces ohľadom hraníc pamiatkovej zóny Centrálna mestská oblasť. Územie v súčasnosti opäť do pamiatkovej zóny rozhodnutím sudcu nepatrí, no súd sa ešte neskončil. To, či sem územie bude patriť, alebo nie, však bude mať na konečnú podobu územného plánu zóny dosah.
Pripomienkovali aj pamiatkari
Návrh zadania územného plánu pripomienkovali aj mestskí pamiatkari. Spracovateľovi poskytli odborný materiál, ktorý Mestský ústav ochrany pamiatok Bratislava v spolupráci s krajskými pamiatkarmi a Pamiatkovým úradom pripravuje.
Hoci dokument nie je záväzný, lebo ešte nie je právoplatný, podľa mestských pamiatkarov sú v ňom relevantné poznatky ohľadom orientácie v pamiatkových hodnotách.
Zadanie pre návrh územného plánu zóny už samospráva pripravuje. Spracovateľom je firma Aprox, vybraná na základe výberového konania, ateliér architekta Ľubomíra Mezovského.
Od územného plánu k stavebnému povoleniu
Územný plán je dokument, ktorý určuje nielen víziu rozvoja územia, ale je záväzný aj pre akúkoľvek stavebnú činnosť. Územný plán musia mať všetky obce s viac ako 2000 obyvateľmi. Obec je v ňom rozdelená na plochy s rôznym využitím. V Bratislave ho vytvára hlavné mesto. V súlade s ním sa povoľujú všetky stavby, búranie, výruby.
Podrobnejší je územný plán zóny, ktorý musí byť v súlade s veľkým územným plánom. Je to dokument, kde sa do najväčších podrobností určí rozdelenie a využitie územia – vytvárajú ho mestské časti alebo mesto, ak mestská časť nemá peniaze.
Na základe toho, či je stavebný zámer v súlade s územným plánom, alebo s plánom zóny, ak existuje, vydá mesto záväzné stanovisko. To je podkladom pre územné rozhodnutie, ktoré vydáva stavebný úrad investorovi na základe predloženej projektovej dokumentácie. Územné rozhodnutie je už podkladom na vydanie stavebného povolenia.
(lin)
