|
V stánku obce Štefanová ponúkali cibuľové posúchy, pagáče a sladkasté jedlo z ražných zŕn - kalkíš. FOTO - AUTORKA |
ale lúka pod hradom sa zaplnila stánkami a zvedavcami. "V každej obci je aspoň 500-ročný kostol či iná pamiatka, majú vlastné kroje, zvyky, jedlá," povedala starostka Štefanovej Valentína Škapíková.
Kým na pódiu hrala dychovka a historik Pavel Dvořák predstavil minulosť rodu Pálffyovcov, pri stoloch sa jedlo a pilo. Vystavovali tu píšťalkári, medovnikári, báhonské ženy prezentovali vypichované výšivky a miestnu suchú klobásu. Dalo sa ochutnať dolianske víno, guláš z Píly, duboviansky slaný koláč scískanica či kalkíš zo Štefanovej. "Voľakedy sa podával v zime ako vitamínová bomba," povedala Škapíková. Naklíčená a pomletá raž sa nechala vylúhovať a upiekla sa s trochou múky. Sladkastá masa prilákala mnohých, ale deťom, zvyknutým na iné sladkosti, veľmi nechutila.
"Zapamätal som si, že hrad Červený Kameň je biely, a že ho sem priniesli víly," povedal päťročný Bratislavčan Andrej, ktorý dal pred krajovými špecialitami prednosť púťovej lízanke.
Podľa povesti skutočne hrad pôvodne začali stavať na vrchu Kukla, ktorý stojí oproti dnešnému hradu. V noci však dobré víly stavbu nadvihli a preniesli ju na susedný kopec, kde hrad stojí dodnes.
Aj počas bežného víkendu sa dá na Červenom Kameni dozvedieť niečo nové. Okrem prehliadky hradu a opevnenia sa odtiaľ možno vydať na hodinový výlet historickým náučným chodníkom, s návštevou židovského cintorína či pohrebnej kaplnky Pálffyovcov.
Na inej trase možno navštíviť Budmerice, miestny kaštieľ, rybníky a miesto historickej bitky z roku 1705. LINDA VASIĽOVÁ
