Ďalšie, trvalejšie zjednotenie západných Slovanov, ktoré vydržalo takmer sto rokov, vzniklo z toho istého etnicko?územného slovensko moravského jadra až v 8. storočí. V 10. storočí tento útvar nazval byzantský cisár Konštantín VII. Veľká Morava. Jej jadrom sa stali dve kniežatstvá Nitrianske na čele s Pribinom a Moravské na čele s Mojmírom.
Hoci Pribina (800 861) bol pohanským kniežaťom, dal postaviť prvý kresťanský kostol v celej východnej Európe. V roku 828 ho vysvätil arcibiskup Adalrano.
Vnútorné nezhody v kniežatstve využil v roku 833 Mojmír. Napadol Nitriansko a Pribinu, celú jeho rodinu a 500 členov družiny vyhnal. Tí sa uchýlili do Franskej ríše k Ratbotovi, mark?grófovi Východnej marky.
Pribina prijal v Kostole sv. Martina v Traismaueri pri Sanct Pöltene krst a snažil sa získať stratené Nitriansko späť. Neuspel, ba naopak, začalo sa mu ťažké životné obdobie. Trvalo až do roku 840, keď mu franský kráľ Ľudovít Nemec zveril léno na rieke Zala pri jazere Balaton. Tu, na Blatnohrade, dal Pribina spolu so synom Koceľom postaviť 15 kostolov. Keď v roku 861 Pribina padol po boku Ľudovíta Nemca v boji s Mojmírom, panovníkom Blatno?hradu a okolia sa stal Koceľ.
O dvoch kostoloch, ktoré Pribina postavil v Nitre a Bratislave sa v piatom zväzku svojej kroniky zmienil bavorský humanista a historik Ján Turmair, známy ako Aventinus.
Keď sa v roku 1953 konečne pristúpilo k rekonštrukcii ruín Bratislavského hradu, boli tri roky na to objavené cenné archeologické nálezy. Na východnej terase Hradu vykopali zvyšky kostola so základmi nad skalným podložím, niekde čiastočne aj na ňom.
Kostol situovaný v smere východ-západ bol postavený prevažne z druhotne používaného kamenného a tehlového materiálu, z ktorého na Hrade postavili svoj objekt ešte Rimania. Svedčia o tom rímske kolky vyrazené na tehlách. Miesto, kde stál pôvodný rímsky objekt, sa zatiaľ identifikovať nepodarilo.
Okolo kostola sa našli hroby z 9. storočia, teda zo začiatkov Veľkomoravskej ríše. Zachované časti kostola sa podobajú Pribinovej bazilike pri Blatenskom jazere. IGOR JANOTA
