Napísali ste nám

Schöne Náciho som stretávala často, ale v lete roku 1967 to bol zvláštny zážitok. Bola som vtedy mladé 17-ročné dievča. V ten deň bolo pekné slnečné počasie a ja som mala rande. Stretli sme sa na pre Schöne Náciho, ktorý obvykle chodieval cez korzo neobvyklom mieste, pri Červenom kríži. Už z diaľky sa na nás usmieval, a keď pri nás zastal, uklonil sa mi, klobúk dal z hlavy dolu a začal spievať. Spieval hrozne falošne, ale my sme ho počúvali, ani sme nedýchali. Keď skončil, znovu sa uklonil, nasadil si klobúk a odišiel s úsmevom na perách. Myslím, že to bolo naposledy, čo som sa s ním stretla, zakrátko zomrel. ZDENKA ZÁDRAPOVÁ