Môže to byť kuchynský odpad, staré lístie a iné organické zvyšky.
"Baktérie majú rady teplo. Pri fermentácii sa začnú nekontrolovateľne množiť inak neškodné baktérie, ktoré bežne nájdeme okolo nás, napríklad na pokožke či na odeve," povedal biológ Tomáš Čierny.
Ľuďom s oslabenou imunitou môžu baktérie spôsobiť hnačky alebo dokonca gastroentritídu, v minulosti zapríčiňovali epidémie cholery. Podľa Čierneho nie sú nebezpečné priamo typy baktérií, ale ich množstvo.
Ďalším rizikom je metán, ktorý je vedľajším produktom pri fermentácii. Ten vplyvom tepla môže zapáliť papier či iný odpad. Požiare starých skládok sú v horúčavách častým problémom.
Nebezpečné sú aj skládky stavebného či technického odpadu ide väčšinou o veľké neriadené sklád?ky, o ktorých nik presne nevie, čo sa tam nachádza. Horľaviny môžu v horúčave dokonca vybuchnúť.
Potkanom sa v teple darí
Problémom sú hlodavce, hmyz a vtáctvo, ktoré žijú na smetis?kách. Potkany napríklad v lete viac migrujú a rozmnožujú sa. Tento problém vzniká hlavne na divokých skládkach, lebo na riadených sa musí robiť pravidelná deratizácia.
"Ak sa na skládke nájdu uhynuté zvieratá, privolaný je aj náš pracovník," povedal Martin Chudý zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Inak hygienici do problematiky skládok nezasahujú. "Ich likvidáciu majú podľa zákona na starosti obce," povedal Chudý. V Bratislave má likvidáciu skládok zabezpčovať mesto v spolupráci s mestskými časťami.
Skládky sú v celom meste
Najčastejšie sú skládky na okraji mesta, v bývalých priemysel?ných zónach, pri záhradkárskych oblastiach. Len v Novom Meste bolo vlani 64 nelegálnych skládok, z toho najväčšia na ulici Zátišie. Odstránenie dvadsiatich najhorších skládok stálo takmer 600-tisíc korún.
"V Ružinove je najväčšou sklád?kou Malé pálenisko. S ňou márne bojujeme už osem rokov," povedala Anna Mihalčínová z ružinovského miestneho úradu. Ďalšia je Na piesku, na hraniciach Ružinova a Vrakune a v Trnávke v záhradkárskej oblasti. "Tu boli pôvodne len chatky záhradkárov, ale začínajú tu pribúdať rodinné domy a ich obyvatelia sa sťažujú," povedala Mihalčínová. Na odstraňovanie skládok ide v Ružinove od 50- do 100-tisíc korún ročne.
Hoci v Starom Meste neriadené skládky neevidujú, menšie smetiská možno nájsť aj v centre, napríklad na parkovisku pred budovou ministerstva vnútra. Smetiská a skládky lemujú aj Petržalku jedno z nich, na Úderníckej ulici, horelo začiatkom júla. Problémom sú aj v Lamači či dokonca v lesoparku.
Ako vzniká skládka
Skládky vznikajú postupne. Svoju vinu na tom má aj nový systém zberu veľkokapacitného odpadu, ktorý ľudia zneužívajú. OLO odváža odpad dvakrát týždenne a deň vopred by mali ľudia vyložiť svoj odpad k smetiakom. "Namiesto toho to robia celý týždeň a kto ide okolo, niečo tam prihodí," povedala Mihalčínová.
Základ skládky často vznikne pri výstavbe stavebný odpad neskôr doplnia ľudia, ktorým sa nechce platiť za odvoz smetí.
Inšpekcia životného prostredia pokutuje firmy, ktoré zle nakladajú s odpadmi. Zo 108 kontrol vlani v 42 prípadoch porušili zákon. Pokutu 110-tisíc dostal napríklad Peugeot Slovakia, pokutované boli aj fakultná nemocnica, Lidl, Doprastav a množstvo malých firiem.
