Na Kvetnú nedeľu si obyvatelia Jaroviec, Čunova a Vajnor dávali posvätiť bahniatka a kládli ich do oblokov a pod strechy domov a maštalí, aby ich chránili pred hromobitím. Deti museli plod bahniatka zjesť, aby ich nebolelo hrdlo. FOTO SME – PAVOL MAJER
V bratislavských mestských častiach boli prvé jarné tradície naviazané na obdobie Veľkej noci. Začínalo sa už týždeň vopred, keď na Kvetnú nedeľu vynášali dievčence zimu a prinášali leto. Tento zvyk bol veľmi silný najmä vo Vajnoroch. Smrť predstavovala figurína kiselica, symbolom leta a nového života bola lésola. „Bola to mohutná vŕbová haluz ozdobená stuhami, papierovými a slamenými retiazkami a figúrkami vtákov z papiera,“ píše Tatiana Neumannová v monografii o Vajnoroch. V iných mestských častiach podobný zvyk nebol, najmä Račania sa preto chodili pozerať do blízkych Vajnor.
V ostatných mestských častiach svätili na Kvetnú nedeľu vŕbové prútiky alebo bahniatka, ktoré potom dávali do oblokov, aby domy chránili pre hromobitím. Deti z Jaroviec a Čunova museli jeden plod z bahniatka zjesť – aby ich vraj nebolelo hrdlo.
Chrbát vylieči Biela sobota
Týždeň pred Veľkou nocou sa všade začalo veľké jarné upratovanie, so špinou malo z domu zmiznúť všetko zlé. Na Zelený štvrtok v celej Bratislave zviazali zvony, aby boli sviatky pokojné. Poludnie a čas omší a bohoslužieb oznamovali až do Bielej soboty mládenci, ktorí chodili s rapkáčmi. Zvony sa rozväzovali až na Bielu sobotu, vtedy sa Vajnorčania a Račania, ktorých boleli chrbty, váľali po zemi, lebo sa verilo, že ich bolesti prejdú. Račania, ktorí sa chceli zbaviť neduhov, sa kúpali v potoku. V Devínskej Novej Vsi, Záhorskej Bystrici, Lamači a Dúbravke sa v potoku kúpali len dievčatá – aby boli pekné a svieže. Vajnorčanky ešte na prvé zvonenie bežali do stodoly, odkiaľ vyniesli za náruč polien – ktorá mala párny počet, určite sa do roka vydala za mládenca, ktorá nepárny, za vdovca.
Ani práca, ani jedlo
Na Veľký piatok sa nesmelo pracovať a všetci museli dodržiavať prísny pôst. V Devínskej Novej Vsi sa jedla fazuľová polievka bez zápražky, v Jarovciach či Čunove chlieb a víno alebo rybacie jedlá.
Vo Vajnoroch a v západnej časti Bratislavy – v Devínskej Novej Vsi, Záhorskej Bystrici, Dúbravke a Lamači pálili večer pred kostolom Judáša.V Devínskej Novej Vsi sa s tým spájala ďalšia tradícia. „Spaľovali sa staré vence a zvyšky sviečok a krížov pozbieraných na cintoríne. Ľudia počkali, kým vatra dohorí, a zobrali si z nej uhlíky. Doma ich dávali do nádoby so svätenou vodou a čí uhlík klesol na dno prvý, ten mal do roka zomrieť,“ píše v monografii o Devínskej Novej Vsi Zita Škovierová, etnologička z Univerzity Komenského. V nedeľu ráno nosili obyvatelia všetkých mestských častí do kostola posvätiť jedlo, z neho si musel každý odjesť. Poobede dievčatá maľovali vajíčka.
Veľkonočná šibačka má tradície len vo Vajnoroch a v Rači. V Devínskej Novej Vsi sa začalo šibať a oblievať až v 60. rokoch 20. storočia. Do Vajnor prišla oblievačka až po vojne. V Jarovciach sa zvyk polievať a šibať dievčence ujal zásluhou vojakov v kasárňach, ktoré tam zriadili v roku 1956.
Skupiny mládencov v Rači nosili okrem normálnych korbáčov aj jeden dvoj- až trojmetrový. Počet mašlí na ňom svedčil o obľúbenosti mládencov medzi dievčatami. Poobede po oblievačke sa schádzali rodiny a mládež sa zabávala na tancovačke.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
