SME
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Na Veľkú noc v meste rapkali rapkáče

V bratislavských mestských častiach boli prvé jarné tradície naviazané na obdobie Veľkej noci. Začínalo sa už týždeň vopred, keď na Kvetnú nedeľu vynášali dievčence zimu a prinášali leto. Tento zvyk bol veľmi silný najmä vo Vajnoroch. Smrť predstavovala .


Na Kvetnú nedeľu si obyvatelia Jaroviec, Čunova a Vajnor dávali posvätiť bahniatka a kládli ich do oblokov a pod strechy domov a maštalí, aby ich chránili pred hromobitím. Deti museli plod bahniatka zjesť, aby ich nebolelo hrdlo. FOTO SME – PAVOL MAJER



V bratislavských mestských častiach boli prvé jarné tradície naviazané na obdobie Veľkej noci. Začínalo sa už týždeň vopred, keď na Kvetnú nedeľu vynášali dievčence zimu a prinášali leto. Tento zvyk bol veľmi silný najmä vo Vajnoroch. Smrť predstavovala figurína kiselica, symbolom leta a nového života bola lésola. „Bola to mohutná vŕbová haluz ozdobená stuhami, papierovými a slamenými retiazkami a figúrkami vtákov z papiera,“ píše Tatiana Neumannová v monografii o Vajnoroch. V iných mestských častiach podobný zvyk nebol, najmä Račania sa preto chodili pozerať do blízkych Vajnor.

Skryť Vypnúť reklamu

V ostatných mestských častiach svätili na Kvetnú nedeľu vŕbové prútiky alebo bahniatka, ktoré potom dávali do oblokov, aby domy chránili pre hromobitím. Deti z Jaroviec a Čunova museli jeden plod z bahniatka zjesť – aby ich vraj nebolelo hrdlo.

Chrbát vylieči Biela sobota

Týždeň pred Veľkou nocou sa všade začalo veľké jarné upratovanie, so špinou malo z domu zmiznúť všetko zlé. Na Zelený štvrtok v celej Bratislave zviazali zvony, aby boli sviatky pokojné. Poludnie a čas omší a bohoslužieb oznamovali až do Bielej soboty mládenci, ktorí chodili s rapkáčmi. Zvony sa rozväzovali až na Bielu sobotu, vtedy sa Vajnorčania a Račania, ktorých boleli chrbty, váľali po zemi, lebo sa verilo, že ich bolesti prejdú. Račania, ktorí sa chceli zbaviť neduhov, sa kúpali v potoku. V Devínskej Novej Vsi, Záhorskej Bystrici, Lamači a Dúbravke sa v potoku kúpali len dievčatá – aby boli pekné a svieže. Vajnorčanky ešte na prvé zvonenie bežali do stodoly, odkiaľ vyniesli za náruč polien – ktorá mala párny počet, určite sa do roka vydala za mládenca, ktorá nepárny, za vdovca.

Skryť Vypnúť reklamu

Ani práca, ani jedlo

Na Veľký piatok sa nesmelo pracovať a všetci museli dodržiavať prísny pôst. V Devínskej Novej Vsi sa jedla fazuľová polievka bez zápražky, v Jarovciach či Čunove chlieb a víno alebo rybacie jedlá.

Vo Vajnoroch a v západnej časti Bratislavy – v Devínskej Novej Vsi, Záhorskej Bystrici, Dúbravke a Lamači pálili večer pred kostolom Judáša.V Devínskej Novej Vsi sa s tým spájala ďalšia tradícia. „Spaľovali sa staré vence a zvyšky sviečok a krížov pozbieraných na cintoríne. Ľudia počkali, kým vatra dohorí, a zobrali si z nej uhlíky. Doma ich dávali do nádoby so svätenou vodou a čí uhlík klesol na dno prvý, ten mal do roka zomrieť,“ píše v monografii o Devínskej Novej Vsi Zita Škovierová, etnologička z Univerzity Komenského. V nedeľu ráno nosili obyvatelia všetkých mestských častí do kostola posvätiť jedlo, z neho si musel každý odjesť. Poobede dievčatá maľovali vajíčka.

Skryť Vypnúť reklamu

Veľkonočná šibačka má tradície len vo Vajnoroch a v Rači. V Devínskej Novej Vsi sa začalo šibať a oblievať až v 60. rokoch 20. storočia. Do Vajnor prišla oblievačka až po vojne. V Jarovciach sa zvyk polievať a šibať dievčence ujal zásluhou vojakov v kasárňach, ktoré tam zriadili v roku 1956.

Skupiny mládencov v Rači nosili okrem normálnych korbáčov aj jeden dvoj- až trojmetrový. Počet mašlí na ňom svedčil o obľúbenosti mládencov medzi dievčatami. Poobede po oblievačke sa schádzali rodiny a mládež sa zabávala na tancovačke.

ANDREA HAJDÚCHOVÁ

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Aká je chémia vôní
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  5. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  6. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  7. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  8. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  9. Aká je chémia vôní
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 30 246
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 16 799
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 743
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 9 755
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 715
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 288
  7. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 8 138
  8. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 8 084
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 999
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 750
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu