Slovania v rámci sťahovania začali húfnejšie prenikať do karpatského oblúka až v 5. a 6. storočí. Spomínajú ich aj Plinius st., Tacitus i Ptolemaios pod názvom Venedi. Neskôr sa objavujú pomenovania ako Skla?vini či Anti, ktoré spomína gójsky historik Jordanos a byzantský Prokopios z Ceazarey.
Na naše územie prichádzali slovanské kmene z Ukrainy, z Poľska a neskôr zo susednej Moravy. Približne v rokoch 561 až 567 vtrhli do oblastí stredného Dunaja nomádske turkotatárske kmene Avarov, ktorí si na území dnešného Maďarska budovali svoje panstvá.
Časom sa Avari začali ukazovať ako veľmi agresívni, pričom svoju hlavnú pozornosť začali sústreďovať predovšetkým na naddunajských Slovanov. Vo Fredegardovej kronike sa k tomu doslova uvádza: "Huni (rozumej Avari) každoročne prichádzali k Slovanom prezimovať, na lôžka si brávali manželky Slovanov a ich dcéry... Slovania im odvázdali poplatky, proti čomu sa začali búriť."
Ďalej Fredegar spomína, že s Vinidmi zaútočil proti Hunom aj franský kupec Samo a svojimi schopnosťami vzbudzoval obdiv. Vinidi si ho preto zvolili za kráľa a panoval 35 rokov. "Mal 12 žien z kmeňa Vinidov, s ktorými splodil 22 synov a 15 dcér." Samo proti Avarom aj frankom bojoval víťazne, pretože sa mu podarilo zjednotiť slovanské kmene do západoslovanskej ríše.
V roku 631 slovenskí historici a archeológovia dokázali, že centrum Samovej ríše sa nachádzalo na území západnej časti dnešnej Bratislavy, v Devínskej Novej Vsi. Doktor Eisner a archeologička doktorka Kraskovská tu našli viac ako 1400 slovanskoavarských hrobov a v nich zbrane franského pôvodu.
Fredegar spomína tiež tzv. Wogastusburg. Keď sa na naše územia začali dostávať prví Slovania, dožívala u nás rímsko-barbarská civilizácia. preto koncovka "burg" nemusela znamenať nemecké pomenovanie die Burg hrad, ale latinský výraz "burgus" kupecko-hospodárske opevnené miesto.
Preto Wogastisburg mohol byť opevnením či už kupeckým, remeselníckym či poľnohospodárskym, akých z Bratislavy a jej okolia poznáme viacero. Napríklad na hradnom návrší či Vila rustica na západnom úbočí vrchu Kobyla, možno i Stupava a podobne.
IGOR JANOTA
