Osobnosti Bratislavy

V minulosti sa pilo omnoho viac ako dnes a nebolo to spôsobené len letnými teplami. Hoci stredoveké štatistiky nie sú presné, je až neuveriteľné, koľko vína a hoci Bratislava bola vinárskym mestom, koľko piva sa vypilo. Príčina je jednoduchá, jedlá sa konzervovali solením, a preto aj smäd musel byť nesmierny. Samozrejme, že ľudia pili aj vodu, ktorá bola v Bratislave vždy kvalitná. Čerpala sa zo studní a z prameňov na Hlbokej ceste sa do mesta dostávala pôvodne dreveným potrubím. Slovensko je mimoriadne bohaté na minerálne pramene a minerálne vody najrozličnejších chutí s rôznym obsahom a zložením. Z našich kyseliek, kys?lých vôd či rozolíšov, ako ich ľudia volali, je historicky najstaršia minerálna voda pochádzajúca z katastra obce Santovka. Bola známa už pred piatimi storočiami a roku 1742 ju v Notíciách popisuje aj Matej Bel. V devätnástom storočí sa začala fľaškovať a roku 1869 získala ocenenia na Svetovej výstave v Hamburgu a získala aj ďalších 28 svetových ocenení. V centre Bratislavy máme Jedlíkovu ulicu, ale málokto vie, že tento vynálezca má svetové prvenstvo aj vo vynáleze sódovej vody. Štefan Anián Jedlík sa narodil roku 1800 v Zemnom neďaleko Nových Zámkov a jeho otec pochádzal z Liptovskej stolice. Jedlík študoval na gymnáziu v Györi a v Bratislave, roku 1817 vstúpil do benediktínskeho rádu, teológiu študoval v Pannonhalme a doktorát z filozofie získal na peštianskej univerzite. Roku 1825 ho vysvätili za kňaza a celý život pôsobil ako profesor fyziky, v rokoch 1831 1840 na Kráľovskej akadémii v Bratislave, bol dekanom a neskôr i rektorom univerzity v Pešti a keď prednášal v Brne, hovoril po slovensky. Jedlík bol vynikajúcim experimentálnym fyzikom a výsledkami v skúmaní elektromagnetických javov sa radí medzi najvýznamnejších fyzikov 19. storočia. Dokázateľne ako prvý na svete skonštruoval model elektromotora (Siemens až o päť rokov neskôr), ktorý je dnes uložený vo fyzikálnom kabinete budapeštianskej univerzity. Je autorom 80. vynálezov, najmä elektromagnetických a fyzikálnych prístrojov a jeho magnetický čap sa v elektrických lokomotívach používa dodnes. Jedlík, ale svoje objavy nepublikoval, takže svetové prvenstvo si dnes pripisujú iní. Je paradoxné, že jediným Jedlíkovým vynálezom, ktorý sa uviedol do života, bolo zariadenie na výrobu sódovej vody. Podľa potravinárskeho kódexu sódovka je dodnes nápoj pripravený z pitnej vody a nasýtený oxidom uhličitým, je určená na pitie a možno ju použiť ako surovinu na prípravu iných nápojov. Keď Jedlík vypracoval metódy výroby sódovej vody a vynašiel sódové fľaše, v ktorých sa unikaniu oxidu uhličitého zabraňuje zvislou trubicou, svoj vynález roku 1829 publikoval vo viedenskom odbornom časopise a jeho zariadenie na výrobu sódovky uviedli prvý raz do života roku 1841 vo výrobni v Györi. Štefan Anián Jedlík sa dožil úctyhodného veku, zomrel roku 1895 a roku 2000, pri príležitosti výročia jeho narodenia, Slovenská pošta vydala poštovú známku. VLADIMÍR TOMČÍK, združenie Devínska brána