|
FOTO |
Vodné postele poznali už Peržania. Tí na nich spávali pred tritisíc rokmi. Mali podobu vodných vriec z kozej kože, ktoré sa cez deň vyhriali na slnku. V roku 1851 ich využil anglický lekár William Hooper, ktorý poznal výhody beztlakového spánku a využil ich pri liečbe rôznych ochorení. Vyprojektoval vodnú posteľ z kaučuku a nechal si ju patentovať.
Na konci šesťdesiatych rokov sa o vodné postele začal zaujímať Američan Charles Hall, ktorý je označovaný za autora dnešnej podoby vodných postelí. Na ich výrobu použil PVC, napĺňal ich ako Peržania vodou.
Aké sú prednosti vodnej postele
Voda v matracoch pracuje ako prístroj na antigravitáciu. Nízky tlak a zdanlivo zmenšená váha tela sa starajú o to, že telo sa rýchlo a bez problémov uvoľní. V spánku ako keby sme sa vznášali.
Vodné postele sa najskôr používali v rôznych zdravotníckych zariadeniach. Pomáhali pri liečbe preležanín či pri ťažkých popáleninách. Dnes ich využívajú aj pri starostlivosti o predčasne narodené deti alebo ako lôžko pre tehotné ženy.
Tým, že sa vo vodných matracoch nehromadí špina či baktérie, sú postele vhodné aj pre alergikov a astmatikov.
Ľudia na vodných posteliach rýchlejšie zaspia a ich spánok je hlbší, menej prerušovaný.
