|
Jediný mobilný hospic na Slovensku - Plamienok. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
Bolesť utlmená na znesiteľnejšiu mieru, istota domáceho prostredia, prítomnosť rodiny a priateľov sú podmienky, ktoré vytvára mobilný detský hospic Plamienok ako jediný na Slovensku. Psychosociálna pracovníčka Katarína Maťová hovorí, že blízkosť smrti nemení čas, ktorý ostáva, na bezcenný. Rodičia majú možnosť rozhodovať o tom, kde a s kým ich dieťa strávi posledné chvíle.
V nemocnici alebo doma
Je na lekárovi, aby rodičom oznámil, že liečba už dieťa nezachráni a vysvetlil im, ako prebieha ďalšia starostlivosť v nemocnici alebo doma.
Podľa Maťovej je dobré, aby rodičia mali možnosť voľby medzi nemocnicou a domácou starostlivosťou.
Od roku 2001 bolo v Plamienku 37 detí, väčšina z nich s onkologickou diagnózou. Ako vysvetľuje Katarína Maťová, rodičia detí s iným ochorením často nevedia, že môžu využiť služby hospicu. Lekári ich o tom informujú menej ako onkologických pacientov. Pri iných ochoreniach je aj ťažšie stanoviť moment, odkedy už liečba nepomôže.
Služby Plamienka sú bezplatné
Nie všetci sa rozhodnú starať o umierajúce dieťa doma. Cítia sa istejšie, keď je celý čas pod dohľadom odborníkov v nemocnici. Iní si vezmú dieťa domov, chcú s ním posledné chvíle stráviť v známom prostredí. Detský hospic Plamienok pomáha rodinám s deťmi do 18 rokov, ktoré bývajú v okolí dvoch hodín jazdy od Bratislavy. "Staráme sa aj o starších ako 18-ročných, ak ochoreli ešte v detstve," dopĺňa Maťová.
Plamienok ponúka lekársku, psychologickú, sociálnu a duchovnú podporu. Starostlivosť väčšinou trvá tri až šesť mesiacov. Všetky služby hospicu sú bezplatné. Lekári neliečia chorobu, ale bolesť a nepríjemné telesné príznaky. Požičiavajú tiež rôzne prístroje, pomôcky a lieky.
Hospic sa stará aj o rodiny, ktorým dieťa už zomrelo. Ponúka im pomoc v prvých fázach smútenia, organizuje stretnutia svojpomocnej skupiny smútiacich rodičov, ktorí sa môžu zapojiť aj do diskusnej skupiny na webových stránkach Plamienka.
Adam a Mirka
Po siedmich operáciách mozgu Adam odmietol ďalšiu liečbu, lebo nebolo isté, či mu pomôže. Rodičia jeho rozhodnutie rešpektovali a obrátili sa na hospic. Posledné mesiace Adamovho života chceli prežiť všetci spolu a naplno. S otcom si robili pánske jazdy s opekačkou. Navštevovala ho učiteľka, ktorá sa s ním učila. Prichádzali kamaráti. Adamov stav sa zhoršoval. Prestal chodiť, ochrnula mu ruka, takmer nevidel a mal poškodený sluch. Ani tieto problémy ho neizolovali, s rodičmi a sestrou si plnili sny a boli spolu až do poslednej chvíle. Vďaka pomoci z Plamienka nemusel ísť Adam do nemocnice, rodičia sa oňho dokázali postarať aj doma.
Podobný je príbeh Mirky, o ktorú sa 24 hodín denne starali rodičia a dvaja bratia. "Bez Plamienku by nemohli ostať doma, nemali by prístroje a lieky, na niektoré situácie by neboli pripravení," povedala Maťová.
