|
FOTO |
V Bratislave fungujú len dva mobilné hospice. Dospelým pomáha sestra Barbora z Hospicu svätej Kataríny. Detský hospic Plamienok sa špecializuje na pomoc deťom ako jediný na Slovensku. Obidva ponúkajú domácu hospicovú starostlivosť. Nevyliečiteľne chorí tak môžu posledné chvíle stráviť v známom prostredí spolu so svojimi blízkymi. Cieľom je, aby zomierajúci trpeli čo najmenej, aby bola zachovaná ich dôstojnosť a vyhli sa osamelosti.
Služby hospicov využívajú najmä onkologickí pacienti, starostlivosť o nich trvá niekoľko dní až šesť mesiacov. Dôstojné podmienky umierajúcim s onkologickou diagnózou sa snaží zaistiť aj oddelenie paliatívnej starostlivosti v Národnom onkologickom ústave. Onkologický ústav svätej Alžbety takéto oddelenie nemá, psychologickú a duchovnú podporu tu chorým ponúkajú vyškolení dobrovoľníci.
Domáca starostlivosť
Domácu hospicovú starostlivosť v Bratislave zastupuje len Mobilný hospic sv. Kataríny Labouré. O umierajúcich ľudí sa v ich domácnostiach stará sestra Barbora. Ako lekárka ponúka odbornú starostlivosť aj ľudskú podporu. Dôležitá je podľa nej aj psychologická starostlivosť o rodinu a blízkych zomierajúceho. Služby hospicu využívajú hlavne onkologickí pacienti, ktorých o tejto možnosti informujú lekári. "Chorých navštevujem niekoľkokrát denne. Naraz preto môžem pomáhať len trom, starostlivosť o nich trvá dva-tri týždne," hovorí sestra Barbora. Hospic požičiava aj zdravotnícke pomôcky a v rámci Cirkevného centra Ružinov chce postaviť novú budovu mobilného hospicu a denného stacionára. Termín výstavby závisí od získania finančných prostriedkov.
Pomôžu každému
Prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti vzniklo v Národnom onkologickom ústave. Jeho primárka Kristína Križanová vysvetlila, že pomáhajú ľuďom, ktorým telesné, psychické a duchovné ťažkosti bránia v dôstojnom umieraní. Úlohou lekárov je obmedziť bolesť a nepríjemné symptómy ochorenia.
Oddelenie je vytvorené pre 19 ľudí, najmä pacientov Národného onkologického ústavu. Pomôžu však každému s onkologickou diagnózou, ak potrebuje neodkladnú starostlivosť. "Pacientov prijímame bez čakania," povedala Križanová. Tí, ktorých stav je momentálne lepší, čakajú najviac štyri dni.
Na oddelení funguje aj ambulantná služba. Osvedčila sa tiež spolupráca s agentúrami domácej hospicovej starostlivosti a dobrovoľníckym združením Palium. "Najväčším problémom je prepustenie pacienta, ktorý nemá sociálne zázemie alebo býva mimo Bratislavy. Vtedy žiadame o pomoc hospic v blízkosti jeho bydliska," povedala Križanová.
Vyškolení dobrovoľníci
Na internom oddelení Onkologického ústavu sv. Alžbety sa sprevádzaniu dlhodobo chorých a umierajúcich ľudí venuje dobrovoľnícka skupina Vŕba. Ročne tu zomiera okolo 80 ľudí z celého Slovenska, ale ústav nemá paliatívne oddelenie. Psychologickú a duchovnú podporu preto ponúkajú dobrovoľníci.
Prvými boli študenti vysokých škôl, postupne sa menilo ich zloženie a spôsob organizácie práce. "Podmienkou prijatia je dostatok času, ale aj dobré zdravie a to, aby nikto z príbuzných či blízkych ľudí dobrovoľníka nebol dlhodobo a ťažko chorý. Práca na oddelení s 32 lôžkami prináša nečakané situácie, na ktoré musí dobrovoľník správne reagovať. Preto každý, kto chce pomáhať, prejde dôkladnou prípravou," vysvetľuje Alžbeta Mračková z dobrovoľníckej skupiny Vŕba.
Po absolvovaní školenia dobrovoľník prichádza na oddelenie. S pacientom, ktorého si vyberie, sa stretáva najmenej raz týždenne. Ako hovorí Mračková, na interné oddelenie teraz pravidelne prichádza 10 dobrovoľníkov. Najviac sa osvedčili ženy v strednom veku. "Majú už odrastené deti a viac času, sú najstabilnejšie," povedala Mračková. Dodala, že veľa ľudí, ktorí chcú pomáhať, získajú prostredníctvom inzerátov a vďaka internetovej stránke.
