Jeho cieľom je obnovenie vodného režimu mokrade. Zaistiť ho má privedenie ďalšej vody do rezervácie a jej zadržiavanie v tomto území. S tým súvisí aj zvýšenie hladiny spodnej vody v tejto lokalite. To by malo podľa riešiteľov zastaviť vysychanie Jelšového lesa a prospieť faune aj flóre.
Negatívne dopady by to však malo na obyvateľov neustále sa rozrastajúcich satelitných obcí Bratislavy v Grobe. Tí majú aj v súčasnosti problémy s výškou podzemnej vody. Na jar sa im počas záplav dostáva do pivníc a v tomto roku ohrozovala aj prízemia domov. Štúdia EIA, ktorá sa zaoberá dopadom realizácie obnovy vodného režimu na životné prostredie a ľudí uvádza, že negatívne ovplyvní kvalitu bývania, ohrozí inžinierske siete a zaglejuje pôdu.
Projekt vypracovala Asociácia priemyslu a ochrany prírody spolu s Pozemkovým fondom, Vodohospodárskym podnikom, Správou CHKO Malé Karpaty a mestom Svätý Jur.
Projekt APOP pripravil v rokoch 2001 a 2002 a ministerstvo životného prostredia podporilo žiadosť o peniaze na jeho realizáciu z prostriedkov Európskej komisie. Štúdia EIA bola spracovaná až potom, ako projekt získal 300-tisíc eur a ďalších 100-tisíc od partnerov, ktorí ho podporili
Podľa manažérky projektu APOP-u Dany Thalmeinerovej v súčasnosti už európska komisia pred schválením podpory na ochranárske projekty požaduje aj štúdiu EIA. "Aby sa v rámci návrhov revitalizácie prírodných území zakomponovali aj názory dotknutých obyvateľov."
Na stretnutí s občanmi prezentovali spracovatelia EIA dve varianty projektu, ktoré APOP navrhol. Veľká zátopa ráta, že hladina podzemnej vody by sa v čase zatápania v území zdvihla o 0,5 na jeden meter. Malá zátopa počíta so zvýšením o desať centimetrov. "Ani o centimeter!" reagovala výkrikom na tieto fakty jedna z obyvateliek Čiernej Vody. "Nepotrebujeme tu dvíhať spodnú vodu. Naopak, potrebujeme ju znížiť. Ak v máji stúpne o 20 centimetrov, mám ju v obývačke!"
"Odporučili sme malú zátopu a monitorovací systém, ktorý bude hladinu podzemnej vody sledovať. To zabezpečí minimalizáciu negatívnych vplyvov," povedala Elena Peťková, spracovateľka EIA. Obyvatelia Čiernej Vody však považujú obe alternatívy za katastrofálne. "Ohrozujete náš majetok, obrátime sa na prokuratúru," ozvalo sa z hľadiska.
Vzápätí vyzvali riaditeľa správy CHKO Malé Karpaty Viliama Kleschta, aby sa k problému vyjadril. Táto ochranárska organizácia bola iniciátorom obnovy vodného režimu mokrade. "Lokalita je vzácnym dedičstvom a jej stav je zahanbujúci. Výška podzemnej vody tu kolíše aj o štyri metre." Klescht dodal, že územie trpí a hladinu podzemnej vody treba regulovať. "Kúpili ste si pozemky v blízkosti prírodnej rezervácie, toto územie nebolo historicky takto osídlené, preto máte problémy s vodou." Dodal, že ministerstvo životného prostredia nezohľadnilo námietky ochranárov proti výstavbe v susedstve Šúru. "Ministerstvo síce nepožadovalo na výstavbu domov posudok EIA, ale upozornilo investorov, že majú brať do úvahy budúce zatápanie územia," hovorí manažérka projektu.
Stanovisko k projektu majú na ministerstvo do 19. augusta poslať obce Slovenský a Chorvátsky Grob a Svätý Jur. Tie potom spolu s EIA spracuje nazávislý posudkár. Z neho bude vychádzať stanovisko ministerstva. To môže projekt zamietnuť alebo odporúčať s pripomienkami. Termín je do 19. októbra.
Štúdie a projekt zatiaľ stáli 120 tisíc eur.
