Na hre s kockami sa vždy priživovalo množstvo falošných hráčov. Jedným z nich bol aj Peter Czetswasser, ktorého vypovedali na stojeden rokov z mesta a jeho okolia v okruhu troch míľ.
Zábava a hra boli odjakživa neoddeliteľnou súčasťou ľudskej prirodzenosti. Dnes sa všeobecne zväčša nevie, že aj v stredoveku mali všetky sociálne vrstvy dostatok voľného času. Neboli síce voľné soboty, no vzhľadom na početné cirkevné sviatky pracovných dní v roku bolo zhruba toľko ako dnes. Aj stredoveký život bol naplnený nielen prácou, ale aj príjemným krátením času, čo sa v starej slovenčine označovalo slovom kratochvíľa či kratochvíľ. Túžba ukrátiť si čas zábavou či hrou bola vlastná tak bohatým, ako aj chudobným.
Ani stredoveký Prešporok nebol v tomto smere výnimkou. V ponímaní stredovekých moralistov mal byť voľný čas zasvätený najmä zbožnostiam, náboženským aktivitám a zušľachťovaniu mravov. Zášť cirkevnej aj svetskej vrchnosti k zábavám a zvlášť k hazardným hrám bola teda síce pochopiteľná, no ich zakazovanie sa podobalo boju proti veterným mlynom. Hry sa šírili napriek úpornej snahe a zákazom rôznych inštitúcií.
Najobľúbenejšia hra v kocky
V širokých ľudových vrstvách si v stredoveku azda najväčšiu obľubu získala hra v kocky, ktoré boli skladné a aj všeobecne dostupné. Dalo sa s nimi hrať v krčmách, hostincoch, ale aj vonku na rínkoch a uliciach či v podlubiach domov. Popularitu a vábivosť kociek umocňovala najmä možnosť veľkej výhry. To sa však súčasne stalo príčinou toho, že sa kocky pribrusovali a upravovali. V rukách falošných hráčov a šikovných klamárov boli kocky nástrojom na okrádanie početných dôverčivých či neskúsených záujemcov o hru.
Za falošnú hru hrozil trest smrti
Je veľavravné, že vôbec najstaršia kriminálna kauza zaznamenaná do prvej zápisnice mestskej rady Prešporka, čiže mestského radného protokolu s názvom Protocollum actionale, sa týkala práve hráča s kockami. Prípad Petra Czetswassera prerokoval prešporský mestský súd v pondelok po sviatku Lucie, čiže 15. decembra, roku Pána 1404. Peter sa previnil tým, že ako hráč s kockami „nečestne klamal a okrádal dobrých ľudí“.
Ďalej sa uvádza, že: „V týchto nekalostiach bol ozajstným majstrom, takže by si zaslúžil smrť. Vzhľadom na to, že tento Peter Czetswasser sa priženil medzi zbožných ľudí a bol nimi vedený k veľkej milosrdnosti, bolo mu podľa práva umožnené, aby sa polepšil a aby už nikdy nepáchal podobné zlovoľnosti.“
Prešporský súd predpokladal a aj očakával nápravu, ale keď sa presvedčil, že „do dnešného dňa sa polepšenie neprejavilo a menovaný naďalej majstruje s kockami dňom i nocou na úkor dobrých a cnostných ľudí…, bolo by ho treba popraviť“.
Protekcia aj v stredoveku
Ako to však neraz v skutočnosti – a nielen v rozprávkach – býva, Petrovi sa dostalo vplyvného ochrancu. Tentoraz to bola ctihodná a urodzená manželka prešporského hradného župana Smila z Kunštátu. Nevedno, čím si falošný hráč Peter vyslúžil jej priazeň, no „na jej úpenlivé prosby súd omilostil menovaného s tým, že od dnešného dňa na sto a jeden rok nesmie prísť do mesta Prešporka ani k nemu, a to na tri míle.
Ak by prišiel tajne alebo verejne a bude prichytený, bez milosti prepadne právu a príde o hlavu“. V záverečnej časti rozsudku sa uvádza, že trest smrti ho neminie ani vtedy, „ak by chcel škodiť slovami alebo činmi chudobným alebo bohatým mesta Prešporka, a to kdekoľvek v rámci krajiny či za jej hranicami“. O tejto skutočnosti dala prešporská mestská rada vyhotoviť listiny, ktoré rozoslala do širokého okolia.
Dnes už nevieme, do akej miery bola táto písomná výstraha mestskej rady Prešporku mementom. Zaiste však aspoň načas znepríjemnila Petrovi aj iným falošným hráčom vykonávať nepoctivé remeslo.
Autor: VLADIMÍR SEGEŠ(Autor je historik)
