, a zapálením sviečok pri pomníčku tejto udalosti. Nachádza sa pred kostolom na mieste, kde sa pred štrnástimi rokmi sviečková demonštrácia začala.
Hlavnou snahou demonštrujúcich vtedy bolo vymenovanie katolíckych biskupov, právo na úplnú náboženskú slobodu a zachovávanie občianskych práv. To, čo bolo vtedy potrebným spoločenským protestom, je dnes len spomienkou.
Pripomenúť túto udalosť si prišiel napríklad starosta Starého Mesta Andrej Ďurkovský, zo známych bývalých aktérov katolíckeho disentu však neprišiel nikto.
Spomienka na holokaust
V pondelok večer sa spomínalo aj pri pomníku holokaustu na Rudnayovom námestí. Deň zápasu za ľudské práva si pripomenuli najmä náhodní okoloidúci tichou spomienkou na šesťdesiate výročie „noci smrti“, keď bolo z Popradu do Osvienčimu deportovaných tisíc židovských žien a dievčat.
Usporiadateľom tohto podujatia bola organizácia Ľudia proti rasizmu, účasťou ju podporila aj Amnesty International.
Spomienku, ktorú podľa židovského rabína „svedomie národa nemá rado“, a obete holokaustu si prítomní uctili minútou ticha.
Na otázku, prečo akciu vopred trochu viac nepropagovali, odpovedal hlavný usporiadateľ Ladislav Ďurkovič: „Chceli sme sa najmä vyhnúť stretu so skinhedmi. Malo by to byť skôr takým založením tradície.“
Na akcii sa zúčastnil aj bývalý námestník primátora Peter Beňuška: „Snahu vyhnúť sa konfrontácii celkom chápem, mne samému sa za bieleho dňa stalo, že do mňa chlapci s vyholenými hlavami strkali s otázkami: Jude?… Som kresťan, katolík, páči sa mi blízkosť Dómu sv. Martina a židovského pomníka na mieste bývalej synagógy a uvítal by som tolerantnosť, ktorou bola voľakedy Bratislava povestná.“
KATARÍNA MOJŽIŠOVÁ
