V deň volieb richtára na sv. Juraja boli mestské brány zatvorené

Už prvý bod tohto privilégia bol veľmi významný. Okrem iného sa v ňom doslova uvádza: "Z našej kráľovskej moci a milosti sme sa uzniesli udeliť im (Bratislavčanom - pozn. red.) nasledujúcu slobodu a výsadu. Môžu si svojho predstaveného zo svojho stredu voliť na deň svätého Juraja mučeníka (24. apríla), na dobu jedného roka, ktorý potom všetky ich náležitosti, vzniklé buď v styku s obyvateľmi iných miest, alebo medzi sebou s dvanástimi konšelmi, môže vybavovať a to podľa všeobecného zvyku medzi občanmi zachovávaného..." Bola to na tie časy významná výsada, keďže nikde inde v celej Európe si občania nemohli sami voliť vlastného richtára.

Ako z citovaného vidieť, bratislavská mestská rada mala aj volených konšelov, ktorí okrem richtára mali vždy rovnaké práva, ale i rovnaké povinnosti. Až v 15. storočí vznikli postupne v mestskej rade diferencované funkcie.

Každé rozhodnutie mestskej rady bolo neodvolateľné a konečno právne. Ako voľba richtára a celého magistrátu prebiehala?

Počas celého sviatku sv. Juraja boli v prvom rade pozatvárané všetky mestské brány. Nik nemohol do mesta vstúpiť, ani z neho odísť. Dovtedajšia mestská rada - teda bývalý richtár a konšeli, prišli na radnicu a s nimi aj mešťania, ktorí mali právo voliť.

Členovia dovtedajšieho magistrátu sa zhromaždili v osobitnej miestnosti, kde im mestský notár prečítal kráľovský mandát.

Na čele sto prítomných členov volebnej rady bol takzvaný tribún ľudu. Ten zhrnul všetky významné udalosti, ktoré sa za uplynulé obdobie v meste udiali a začal riadiť samotné voľby. V prvom rade vyzval bývalých funkcionárov, aby sa vzdali svojich funkcií a poďakoval sa im za vykonanú prácu. Hneď potom odišli do samostatnej miestnosti.

Vo veľkej radničnej sále sa následne začali voľby. Nemala na ne prístup žiadna žena, ale ani žiaden v meste bývajúci šľachtic. Spočiatku bolo hlasovanie verejné, iba neskôr tajné. Po odovzdaní a sčítaní všetkých hlasov boli slávnostne vyhlásené výsledky volieb. V celom meste sa rozozvučali zvony a na balkón veže radnice vystúpili mestskí hudobníci, aby slávnostnými fanfárami oznámili všetkým obyvateľom mesta, že voľby sa skončili.

Pod vedením tribúna ľudu sa súčasne s voľbou nového richtára a konšelov volila nová stočlenná volebná obec. S voľbami do mestskej rady boli v Bratislave zároveň aj voľby stočlenného vinohradníckeho súdu. Na starosti mal rozsudzovanie problémov týkajúcich sa vinohradníctva.

K opisovanému priebehu volieb v stredovekej Bratislave treba uviesť ešte jednu zaujímavosť. Od roku 1680, teda v období reformácie, bolo v meste prísne dodržiavané pravidlo, podľa ktorého ak bol richtár katolíckeho vierovyznania, musel byť mešťanosta evanjelik a opačne.

Autor: IGOR JANOTA