|
Pohľad na jeden z mostných pilierov. FOTO - AUTORKA |
Pôvodný Červený most bol postavený na trati Bratislava - Marchegg (Rakúsko) s pokračovaním do Viedne v rokoch 1846 - 1848, prvý vlak po ňom prešiel 20. augusta 1848.
Ako materiál boli pri výstavbe mosta použité červené tehly, odtiaľ jeho názov. Pôvodný most bol jednokoľajový, na dvojkoľajový bol rozšírený v roku 1881. V roku 1935 prešiel rekonštrukciou, železničnej doprave slúžil ďalej až do roku 1945, keď ho postihol osud nie nepodobný osudu Starého mosta. Pri ústupe nemeckej armády v deň oslobodenia Bratislavy Červenou armádou (4. apríla 1945) ho nacistickí vojaci vyhodili do vzduchu. Z mosta ostali len krajné opory a jedna klenba.
Opäť, podobne ako v prípade vtedy jediného dunajského mosta, Červená armáda za pomoci obyvateľov mesta vybudovala provizórny železničný most. Výstavba trvala rekordných sedem dní. Po provizórnom moste sa však vlaky mohli pohybovať len veľmi pomaly, preto bol v rokoch 1946 - 1948 obnovený tak, aby bol schopný úplnej prevádzky. Betónové piliere a opory boli obložené červeným kameňom, mostovka dostala červený náter a mostu ostal pôvodný názov Červený most. Zatiaľ poslednou rekonštrukciou prešiel v 70. rokoch 20. storočia.
Pri plánovaní výstavby koncom 40. rokov minulého storočia sa však uvažovalo aj o vybudovaní násypu s využitím množstva trosiek, ktoré zostali po pôvodnom viadukte. Bratislava by tak prišla o jednu zo svojich zaujímavostí, veď most mal pôvodnú dĺžku až 215 metrov a výšku 17 metrov (niektoré zdroje uvádzajú výšku až takmer 19 metrov). Okrem toho je východiskom pre obľúbené výlety obyvateľov Bratislavy do Bratislavského lesoparku - na Partizánsku lúku či Železnú studienku.
Od roku 1986 je časť pôvodného mosta technickou pamiatkou.
ANDREA SEKANOVÁ
sekanova.blog.sme.sk
