 Na snímke je fotografia Miloša Dohnányho Chlapec pri stanici Propelera (1935 - 1940). V pozadí vidno súčasnú budovu Národnej galérie, v ktorej sa nachádzala kaviareň Berlínka, časté miesto stretnutí nadrealistov. |
Práca okolo zborníka Sen a skutočnosť ho (Michala Považana - pozn. red.) celkom zaujala a hodne zaťažila. Problémov neúrekom, od hromadenia príspevkov po tlačiareň a distribúciu, a to bez jediného haliera na konte nakladateľa či v deravých vreckách neuznávaných ešte umelcov, poväčšine študentov. Projekt priam veľkorysý: dôraz na kvalitu, krásna tlač i papier, farebné reprodukcie. Náklady predstavovali niekoľko desiatok tisíc korún.
Koľká trúfalosť u človeka, čo celý deň žil na bielej káve s rožkom alebo na malom guľáši!
Sám bol študentom, dlhoročným študentom, takým, čo štúdium potrebuje iba do zápočtu života; najprv medik, potom filozof, poslucháč literatúry na papieri, ktorý by vedel dohladka vyholeným docentíkom i profesorom s kozou briadkou oveľa múdrejšie i zaujímavejšie prednášať.
Považan napodobnil Haška
Vysokoškolský index nemal nikdy v poriadku, testy a abtesty obhospodarovali hlavní čašníci v kaviarňach, ktorí index často držali ako záloh. Zato index librorum prohibitorum, vtelesnený do knižných brožúr a zväzkov (Manifest, Kapitál, Voltaire, Gercen atď.), predstavoval celý jeho majetok a ten veľmi často sťahoval v dvoch bachratých kufroch na svojej migračnej púti.
Popri voľnom povolaní a štúdiu bol istý čas zamestnancom banky Slávie. Nepamätám sa na jeho zaradenie, doista nejaké drobné protekčné (trpené) miesto so symbolickým platom - ak vôbec plat dostával, keďže husto absentoval pre zborník - aké mal aj autor Švejka Jaroslav Hašek v podniku podobného mena (banka Slavie). A podobne ako Hašek i Považan sa jedného dňa rozlúčil so zamestnaním obyčajným lístkom, ktorý nechal v banke na stole, opretý o kalamár a zaťažený pijakovou kolískou: VYŠLA MI MOUKA, VÍC NEPEČU!
Považan napodobnil Haška a Hašek zase pekára Vlastimila Vejvodu v Prahe VI, Na Kutálce č. 8, ktorému šváby zožrali posledný zôsyp aj s vrecom.
Dezertovaním z banky pripravil sa Považan o možnosť previesť časť jej zlatého fondu na zborníkovú základinu, teda do surrealistickej pokladnice, dočista prázdnej, kde nebolo ani švábov, aké oblažovali pražského pekára Vejvodu.
Boj medzi výtvarníkmi
Zborník Sen a skutočnosť sa rodil v bolestiach. Ešte jeho prvá polovica, sám nápad, sen, nestál toľko energie. Zato druhá, skutočnosť, sa zhmotňovala zdĺhavo, ako planéta zo žeravých hmlovín. Už vlastná redakčná práca! Naoko v kompaktnej, súladnej mase krúžili okolo jadra predsa len heterogénne častice, bytosti s nuansami, ľudskou vášňou i slabosťami.
Problém nevyvstal v otázke: kto a čo má byť v publikácii. Prirodzene - kvalitné príspevky. Išlo však o proporcie, o pomer k ostatným. Krikľavý boj sa zomlel medzi výtvarníkmi, ktorí sa hádali, kto má mať koľko ilustrácií a v akom rozmere, čia ilustrácia kde bude umiestnená, čia farebná, v koľkých farbách a pod. Mudrochovi stáli dupkom vlasy, profesorská autorita nestačila. Musel zakročiť Považan a uplatniť svoj diktát na neľúbosť mnohých, aj za cenu, že otrasie kostrou ledva opáperenej skupiny.
Nie, nikto neodskočil, každý si pokladal za česť, že je jedným z ostatných. Napokon sa uspokojili.
No začal sa búriť tlačiar, že musí prelamovať stránky, čakať na materiál i korektúry a že do posledného okamihu nedostal najmenšiu finančnú záruku. Áno, prvý nadrealistický zborník pripomínal koráb vo vlnobití. Kapitán pobehoval po klzkej palube, nevediac, ktorú dieru skôr zapchať, lebo len čo zalepil tlačiareň, vybuchla cenzúra.
(Pokračovanie nabudúce, medzititulky SME)
Súčasťou edície Bratislava - Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Spomienková esej si všíma Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia - vtedajšiu metropolu slovenského nadrealizmu, prelínajú sa v nej imaginatívne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktami či portrétmi spisovateľov a básnikov. Štefan Žáry sa k nadrealistickému hnutiu pridal v roku 1939, prispieval do nadrealistických zborníkov a jeho zbierky Zvieratník (1941), Stigmatizovaný vek (1944), Pečať plných amfor (1944) a Pavúk Pútnik (1946) patria do tohto obdobia tvorby.
Text Štefana Žáryho dopĺňa fotografia z publikácie Bratislava zadným vchodom 1918 - 2005, ktorú vydalo FOTOFO - Stredoeurópsky dom fotografie Bratislava v roku 2005 a ktorá obsahuje snímky mesta našich i zahraničných fotografov.
