 Ilustrácia Milan Prekop. |
Na lúke sa končí kamenitá cesta. Voľakedy na nej stála koniareň. Zostali z nej len obrysy základov a niekoľko zhnitých trámov. Po ceste prichádza typizované sídliskové auto nižšej strednej triedy. Rozstrekuje na všetky strany blatistú vodu z ledva badateľných koľají. Po pár metroch bezradne zastane. Ešte chvíľu beží motor. Potom sa zastaví aj on. Na okamih všetko prikryje ticho. Otvárajú sa dvere pri vodičovi. Počuť ostrý šuchot zo slúchadiel dvoch playerov. Z dverí sa opatrne vystrkuje tučná zarastená noha. Končí sa bielou ponožkou a hnedým sandálom. Noha sa ponára do čerstvej mláky. Tmavohnedá voda nežne oblápa ponožku.
"Áááá!" - ozýva sa z auta mužský hlas. Noha sa dvihne z mláky a nerozhodne zastane vo vzduchu. Kvapká z nej riedke blato.
Opäť je chvíľu ticho zvýraznené walkmanmi. Potom škrekľavý ženský hlas hovorí: "Debil."
"Krava," povie mužský hlas.
Šuchot. Dvere sa roztvoria. Prudko z nich vyskakuje zlatý kokeršpaniel. Dopadne prednými labami do mláky, radostne zabrechá a trieli najkratšou cestou k lesu. Po pár skokoch sa prudko zastaví, vracia sa k autu, dvíha zadnú labu a krátko močí na ľavé predné koleso. Potom urýchlene zmizne v lese.
"Dééébíííl!" - vrieska hysterický ženský hlas.
Dvere sa s tresnutím zatvoria. Motor naskočí na druhý raz. Auto sa pohýna. Po pár metroch zastavuje mimo mláky. Ticho.
Z auta vychádza muž. Ľavú ponožku má hnedú. Pri každom druhom kroku začvachce v sandále blato. Medzi chlpmi zasýchajú striekance špiny. Muž má biele tričko zakasané pod mohutným bruchom do kvietkovaných bermúd. Pravou rukou sa škrabe na bruchu. Ľavou siaha do vrecka na hrudi a vyťahuje z neho cigarety a zapaľovač. Vyberá cigaretu zo škatuľky, vkladá si ju do úst. Nato ťahavo prdne, pričom trikrát zmení tón. "Debil," ozve sa z auta s pobavením. Asi po sekunde váhania počuť krátky ženský smiech. Aj muž sa zasmeje. Pripaľuje si cigaretu a kráča k zadnej časti auta. Vykladá z neho starú kockovanú deku a dve na prasknutie plné igelitové tašky s nápisom LIDL. Z auta postupne vychádzajú: tučná žena oblečená v bielom obtiahnutom tričku, kvietkovaných bermudách, bielych ponožkách a červených sandáloch. Tučný desaťročný chlapec v bielom ufúľanom tričku, bermudách hlásiacich sa k hviezdam a pruhom, bielych zúfalo špinavých ponožkách a teniskách z trhu. Tučné trinásťročné dievča v žltom tričku, zelených legínach a teniskách z trhu. Chlapec aj dievča majú na ušiach slúchadlá. Chlapec počúva pravý petržalský hip-hop, dievča rozhlasový hit okresného rozmeru. Kráčajú k deke. Dievča zľahka a zošikma kopne do práve zodvihnutej bratovej päty. Chlapec stráca rovnováhu. V nemotornej snahe vyrovnať balans prudko myká dozadu rukami. Vyletuje mu z nich player, vletí cez otvorené okno do auta. Počuť, ako naráža do prístrojovej dosky. Spúšťa sa autorádio. Smerom k lesu zavrieska dvojmetrová pophviezda. Z hlasu počuť, ako z nej opadáva omietka aj prsia. Chlapec to nezvláda a pristáva na bruchu. Kúsok sa šmýka, vyrýva do mokrej zeme a trávy širokú stopu. Už po prvých centimetroch jazdy plače. Dievča sa rozosmeje. Matke vyskakujú na hrdle tmavočervené fľaky. Zlosť jej zreteľne vytláča oči.
"Debil! Urob niečo!" - zvrieskne.
Muž sa prekvapujúco rýchlo dvíha z deky, pokročí k dievčaťu a opatrne ju udiera ľavou rukou po ústach. Keď ju v dvojštvrťovom rytme udrie aj pravačkou, dievčaťu vyletia z nosa hlieny a natiahnu sa pomedzi chlpy na mužovej ruke. Muž si znechutene obzerá zasoplenú ruku, potom si ju utiera o zadnú časť bermúd.
"Krava," hovorí muž a pohýna sa nazad k deke.
Slnko sa ponáhľa po vrcholcoch bukov na západ. Na deke ležia muž, žena, dievča a chlapec. Spia. Okolo nich je päť umastených papierov z doubleburgerov; sedemdecilitrová fľaša od uhoriek v sladkokyslom náleve; sedemdecilitrová fľaša so zvyškami čalamády; obrovský pohúžvaný kus alobalu skrývajúci v lesklých záhyboch množstvo prepraženého oleja a strúhankové omrviny; ohryzené kosti z týždennej produkcie stredne veľkej hydinovej farmy; tri končeky makového závinu bez maku; šupky z pomarančov; prázdne plastové fľaše zo sýtených a najmenej štyrmi druhmi éčiek ochutených nealkoholických nápojov; sklenené fľaše od nealkoholického piva; puknutý player.
Na červené mužove lýtko si tesne k ponožke sadá komár a hľadá miesto, kde ešte nie je pľuzgier. Muž sa prebúdza a ťahavo prdí, pričom dvakrát zmení tón.
"Debil," povie z polospánku žena.
"Krava," hovorí muž. Pomrví sa na deke. Šmátra krátkymi tučnými prstami vo vreckách bermúd. Vyťahuje hrdzavý klinec. Dvíha si ho pred oči. Opatrne pootvorí pravé viečko a obzerá si ho. Kladie si klinec na vytrčené brucho. Znova šmátra vo vreckách. Nič v nich nenachádza. Opatrne sa prevaľuje na ľavý bok. Siaha rukou do zadného vrecka na bermudách. Vyťahuje z neho ďalší klinec. Zase sa prevaľuje na chrbát, prezerá si klinec. Tento nie je hrdzavý. Muž si vzdychne, zatvára oko a chvíľu sa šparchá klincom v zuboch. Potom zaspí. Klinec mu trčí z úst.
Slnko mäkko presvitá pomedzi koruny bukov. Muž sa škrabe na bruchu, vypľúva klinec a kričí neurčito smerom k lesu: "Tarzan! Tarzááán!"
Deka sa preberá.
"Tarzááááán!" - kričí žena, dievča a chlapec.
Muž sa otáča o stoosemdesiat stupňov. Žena, dievča a chlapec tiež.
"Tááárzááán!!!" - zreve zo všetkých síl muž. Spolu s druhou slabikou mohutne prdí. Tón zostáva nemenný. Žena sa zasmeje.
"Debil," hovorí nežne.
Za ich chrbtami opatrne vychádza z lesa pes. Srsť má plnú drobných konárikov, kamienkov a lístia. Na krku, tesne za hlavou, mu sedí víla. Má asi desať centimetrov, šaty z lupeňov lúčnych kvetov a drží sa zlatistej psej srsti. Víla sa nahýna, niečo hovorí psovi do ucha. Pes poslušne zastane a ľahne si na brucho. Víla sa zošmykne zľahka do trávy. Jemne sa dotýka psieho ňufáka a opäť mu niečo hovorí. Pes má pootvorenú papuľu, zdá sa, že sa smeje. Potom sa zodvihne a kráča k autu. Na polceste sa obzrie k lesu, ale už vidí iba presvitajúce slnečné lúče. Pes potichučky pribehne k autu a líha si doprostred zadného sedadla.
Muž sa dvíha z deky. "Mamička, pobaľ to," hovorí.
"Odrazu som ti mamička? Debil..." povie žena a začne baliť deky. Muž vykročí k autu. Stúpi na klinec. Ten preráža zošliapaný sandál, zablatenú ponožku a nepozorovane vykukne pomedzi palec a prst. Muž si to ani nevšimne.
Z lúky odchádza auto. Mláky sú dávno vyschnuté. Muž drží jednou rukou volant, druhou sa škrabe na pupku. Vyšliapava spojku, klinec ho pichne do holennej kosti. Muž sa poškriabe. "Zasrané komáre," hovorí. Žena si prezerá mastný fľak na mohutnom poprsí. Počuť player.
Auto sa nadhadzuje na kamenistej ceste. Muž si krátko prdne.
"Debil," povie žena a krátko sa zasmeje.
Pes zo sna zavetrí. Usmieva sa. Občas mu mykne labami, akoby bežal.
Cyklus Poviedka na piatok pripravuje Koloman Kertész Bagala. Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka
Karol D. Horváth, narodený 15. februára 1961 v Bratislave, vyrástol v Malackách. Vysokú školu, FF UPJŠ, odbor slovenský jazyk a literatúra - dejepis, vyštudoval v Prešove. S manželkou, dvomi deťmi a psom žije na Orave. Okrem učiteľstva si vyskúšal aj prácu pastiera oviec, pomocného stavebného robotníka, tajomníka MNV, divadelného režiséra a dramaturga, šéfredaktora súkromnej rozhlasovej stanice, redaktora redakcie zábavných žánrov v Slovenskom rozhlase, copywritera v reklamnej agentúre, scenáristu animovaných rozprávok, lektora divadelných workshopov a festivalov, barmana, novinára a režiséra televíznej reality šou. V súčasnosti pracuje ako dramaturg v Rádiu Devín. V literárnej súťaži Poviedka 2004 získal najvyššie ocenenie. Debutoval vlani v auguste zbierkou jedenástich poviedok Karol D. Horváth v decembri vydal druhú zbierku s názvom Karol D2 Horváth a na jeseň tohto roku mu vyjde kniha Karol 3D Horváth.
