|
Podhradie už má určené regulatívy na výstavbu. Podľa územného plánu navrhované objekty ponechajú dostatočný priestor na priehľady na zeleň hradného brala. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
Územný plán zóny Podhradie začne platiť v septembri. Na včerajšom zasadnutí mestskí poslanci schválili návrh zóny trojpätinovou väčšinou.
"Je to citlivá agenda," povedal Ivan Macko, riaditeľ sekcie územných programov mesta. Zadanie na spracovanie plánu schválilo mesto v júni pred dvoma rokmi, predchádzala mu architektonická súťaž na riešenie lokality. Víťazný projekt sa vtedy nerealizoval. Verejná debata o novej tvári Podhradia podnietila mesto, mestskú časť Staré Mesto, pamiatkarov a ochranárov, aby vypracovali stavebné regulatívy pre celú oblasť.
"Snažili sme sa do procesu zapojiť širokú verejnosť, zhodnocovali sme pripomienky. No vytvorenie návrhu bolo ťažké aj z hľadiska pamiatkovej ochrany. Stanovisko pamiatkarov sme však do zadania preniesli," dodal Macko.
Nový návrh sa nepozdáva architektovi Ivanovi Matušíkovi, ktorého projekt v roku 2002 vyhral súťaž na architektonicko-urbanistické riešenie. Podľa neho výsledok tejto súťaže magistrát hodil do koša. "Nový návrh zóny nerešpektuje stavebnú mierku, zvýšila sa v ňom maximálna podlažnosť z päť na deväť podlaží. Stavebná čiara je bezohľadne predsunutá až k Nábrežiu arm. gen. Ludvíka Svobodu," povedal. Hranica zástavby bola podľa neho posunutá asi o 20 metrov smerom k hradným múrom a teda zasahuje do zelene.
Podľa Macka regulácia na zástavbu bola predmetom prerokovania, všetci kompetentní sa zúčastnili a ich pripomienky sa premietli do návrhu územného plánu zóny. Ten má podľa zadania prepojiť územie pod hradným bralom s dunajskou promenádou.
Nový územný plán zóny vypracovala firma Aurex v spolupráci s architektonickým ateliérom Bogár - Králik - Urban. Rovnaký ateliér predložil nedávno aj zámer na zastavanie územia od Rybárskeho cechu po zjazd z Nového mosta. Podľa zámeru projekt stavby vychádzal z návrhu územného plánu zóny.
V praxi k podobným situáciám dochádza často, napríklad investor technologického parku Cepit vo Vajnoroch dal vypracovať urbanistickú štúdiu, ktorá sa stala podkladom pre aktualizáciu územného plánu. Rovnako v prípade premostenia nad Staromestskou ulicou investor tiež navrhol, že dá na svoje náklady vybudovať urbanistickú štúdiu územia.
DOROTA KRÁKOVÁ
Ako vyhodnotili pripomienky
Do územného plánu zapracovali pripomienky pamiatkarov z Krajského pamiatkového úradu aj mestských pamiatkarov. Okrem určenia limitov na výšku zástavby vo všetkých celkoch podľa území - maximálne osem nadzemných podlaží - v sektore Kúrie a Vydrice pri historickej zástavbe sú určené šikmé strechy. Platí tu prvý stupeň ochrany.
Akceptovaná bola tiež požiadavka Krajského úradu životného prostredia na to, aby objekty v lokalite Skalný nos na Žižkovej ulici celoročne netienili chráneným rastlinám. Toto územie je totiž poslednou lokalitou na území Bratislavy, kde sa vyskytuje skalničník guľkovitý, svah medzi archeologickým múzeom a Vodnou vežou je poslednou známou lokalitou ohrozeného druhu panevädze letnej, je tu najbohatšia populácia vzácneho zárazovca purpurového. Na tomto území sa tiež vyskytujú aj chránené živočíchy - jašterica múrová, jašterica zelená a užovka stromová. Pri výstavbe v lokalite Skalný nos sa má rešpektovať 20 metrov široké ochranné pásmo.
Matejovi Vagačovi z občianskej iniciatívy Obnovme Podhradie prekážalo pešie premostenie, prekrývajúce cestu a električkovú trať, ktorá podľa neho nezapadala do pamiatkovej rezervácie. Pripomienka bola vyhodnotená tak, že premostenie neprekročí určený rozsah.
