Život ide ďalej: robotníci už včera nosili stavebný materiál na rozostavaný dom. Majiteľovi „pomohol“ aj Dunaj a do záhrady mu okrem odpadu z prestavby priniesol ďalšiu špinu. FOTO SME – PAVOL MAJER
Za to, že sa u nás Dunaj nevylial vo väčšom rozsahu, vďačíme aj protipovodňovým opatreniam, ktoré sa urobili v minulých rokoch. Od sedemdesiatych rokov má Dunaj hlbšie koryto. Prebagrovalo sa, keď sa stavala Petržalka, vyťažené štrkopiesky sa použili na jej výstavbu. Jedným z posledných opatrení bolo odkopanie z pravého brehu pod Prístavným mostom v šírke sto metrov. Vďaka nemu sa znížil prietok o 25 centimetrov, aj toto zníženie pri vyšších hladinách znamená veľa. Existencia vodného diela a s ním spojená možnosť odviesť časť prietoku do pôvodného koryta pod Čunovom tiež prispeli k bezpečnosti. Ako povedal námestník riaditeľa Povodia Dunaja Peter Minárik, s protipovodňovými opatreniami pokračujú. Do roku 2003 by sa mali skončiť práce na úprave brehov na ľavej strane pod Prístavným mostom. V tomto mieste sa rozšíri koryto z 300 na 400 metrov, úprava poslúži najmä pri ľadochodoch.
V povojnovom období boli na Dunaji štyri vážne situácie, keď museli vyhlásiť tretí stupeň povodňovej aktivity: v roku 1954 – povodeň, v roku 1956 ľad zatarasil koryto a Dunaj sa začal vylievať v Petržalke, v roku 1965 – povodeň, Dunaj zatopil územie od Čičova po Kolárovo, v Bratislave prešla povodeň pokojnejšie, v roku 1991 – povodeň s prietokom vody o 38 cm vyšším ako teraz. V Bratislave po vojne voda nevystúpila až na nábrežie a nepresiahla povodňový múr. V roku 1965 bola najhoršia situácia, vtedy sa pretrhli dve hrádze v Patinciach a v Čičove. V centre Bratislavy voda zaliala parkovisko vedľa Gondovej ulice pri Starom moste, obložené bolo vrecami s pieskom. Podobná situácia bola aj v roku 1991. (dro)
