Tehotná bezdomovkyňa má už niekoľko dní domov na lavičke na Vajanského nábreží. Nekomunikuje a odmieta pomoc. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
Lavička na Vajanského nábreží je už niekoľko dní domovom asi 40-ročnej tehotnej bezdomovkyne. Pravdepodobne trpí psychickými problémami, odmieta komunikovať, odmieta pomoc. Ľudia kontaktovali oddelenie sociálnych vecí miestneho úradu v Starom Meste aj políciu. Tí už o žene vedeli a v rámci svojich možností sa snažili zlepšiť jej situáciu.
Hovorca Mestskej polície Peter Pleva povedal, že na žiadosť oddelenia sociálnych vecí zistili totožnosť ženy a to, že nepochádza z Bratislavy. Bola v nemocnici, odkiaľ na vlastnú žiadosť odišla. Podľa vyjadrenia Petra Plevu polícia zatiaľ nemá ako zasiahnuť. Žena neporušuje žiadne záväzné nariadenia, neznečisťuje okolie, nepije alkohol a nikoho neobťažuje. K pobytu v nemocnici ani v inom zariadení ju proti jej vôli nútiť nemôžu.
Žene z Vajanského nábrežia sa snažili pomôcť aj sociálni pracovníci občianskeho združenia Proti prúdu. Ako povedala jeho riaditeľka Sandra Tordová, nie je prekvapujúce, ak žena, ktorá v krízovej situácii strávila na ulici takmer päť mesiacov, ľuďom nedôveruje a odmietne ich pomoc. Vyriešiť jej problém pri prvom stretnutí nie je možné. "Tu nepomôže nič iné, len dlhodobá systematická práca," objasnila Tordová. Tehotnú bezdomovkyňu budú opäť kontaktovať, budú sa snažiť získať jej dôveru, aby ich pomoc neodmietla.
Tordová ďalej povedala, že v poslednej dobe im čoraz viac ľudí nahlasuje podobné prípady. Bezprizorným a pravdepodobne aj psychicky narušeným bezdomovcom by ľudia chceli pomôcť, ale nevedia ako. Tordová tiež zdôraznila, že pracovníci Proti prúdu nemôžu nahradiť prácu terénnych pracovníkov, ktorí by v uliciach mesta mali byť každý deň.
Bratislava na rozdiel od iných európskych miest nemá vytvorené systémové riešenie problému bezdomovectva. Mala by existovať sieť denných stacionárov a nočných ubytovní a zároveň by v meste mali byť najmenej dvaja terénni pracovníci, ktorí by s bezdomovcami dlhodobo a systematicky pracovali. Získavali by ich dôveru a následne by im mohli odporučiť zariadenia, v ktorých by bezdomovci našli pomoc.
DAGMAR GUROVÁ