Nový územný plán budú dnes schvaľovať mestskí poslanci. Dokument tvoria stovky strán textu a desiatky máp v papierovej i digitálnej forme. Majú určiť rozvoj mesta na nasledujúcich 30 rokov - kde sa bude vo veľkom stavať, kde by mala ostať zeleň a kde neporušená súčasná zástavba.
"Ak sa poslanci rozhodnú zodpovedne, plán bude mať účinnosť od 1. septembra," povedala námestníčka primátora Tatiana Mikušová. Nie je však isté, či plán skutočne nájde podporu zastupiteľstva.
Ochranári poslali v utorok otvorený list poslancom, aby plán neschválili, ale najprv sa zasadili o jeho skvalitnenie. Podľa ochranárov totiž neboli zohľadnené požiadavky občanov týkajúce sa zachovania zelene, riešenia dopravy a iných oblastí. Príprava plánu pritom trvala deväť rokov.
Nový plán nie je fixný, dá sa podľa potreby meniť a aktualizovať. Ale práve to vníma verejnosť ako problém. Urbanistické štúdie území sa potom robia priamo na objednávku investora, ktorý chce niekde rozbehnúť masívnu výstavbu. Štúdie potom slúžia len ako podklady na zmeny územného plánu.
Územný plán určuje aj plochy zelene, hustotu zástavby a pomer parkovísk. V meste je podľa nového územného plánu 1100 hektárov zelene, čo zahŕňa aj lesopark. Verejnej zelene je 151 hektárov. Ochranári si myslia, že v pláne by malo byť viac takzvaných intaktných, čiže nedotknuteľných plôch zelene.
Na to, aby zelene viac neubúdalo, chce dohliadnuť hlavný architekt Štefan Šlachta. "Mojou úlohou bude aj ustrážiť kvalitu architektúry," povedal Šlachta. Legislatíva podľa neho umožňuje aj nevkusnú výstavbu, preto treba robiť čo najviac architektonických súťaží na veľké projekty.
Mesto plánuje niekoľko rozvojových území, kde už dnes vidno začínajúcu výstavbu. Je medzi nimi napríklad nábrežie Dunaja s výstavbou zón River Park a Eurovea, alebo oblasť severovýchodu mesta - okolie Rače a Vajnôr.
Tu by mohol vzniknúť ďalší problém pri schvaľovaní plánu v zastupiteľstve. V katastri Vajnôr sa totiž chystá výstavba technologického parku Cepit, proti ktorému mestská časť celý minulý rok bojovala.
Plán vymedzuje aj miesta vhodné na zbúranie či takzvané stabilizované územia, teda tie, kde sa predpokladá len obmedzený rozvoj. Takými sú napríklad časti Starého Mesta.
Prvý územný plán mala Bratislava pred sto rokmi, v roku 1907. Zatiaľ posledný plán pochádza z roku 1976, stále platí jeho aktualizácia z roku 1993. Má mierku 1:25 000, definuje len väčšie plochy a umožňuje rôznosť výkladov. "Nový plán je v mierke 1:10 000, je teda podrobnejší," povedala Mikušová.
Hlavné rozvojové oblasti mesta
- nábrežia Dunaja - tu sa ráta s veľkou urbanizáciou, majú vzniknúť moderné nábrežné štvrte
- severovýchod (Rača, Vajnory) - výstavba technologických parkov
- severozápad (Vinohrady) - nová luxusná rezidenčná mestská štvrť
- južné mesto (Petržalka, Jarovce) -výstavba nového dopravného systému
- okolie Čunova - zameranie na šport a trávenie voľného času
- Pálenisko (okolie letiska na východe mesta) - logistické centrum
Postup pri schvaľovaní územného plánu mesta
- v roku 1996 schválili mestskí poslanci zámer na vytvorenie nového územného plánu
- nasledovalo takzvané zadanie, ktoré pomenúva hlavné body budúceho dokumentu
- ďalším krokom je koncept, ku ktorému sa vypracúva hodnotenie vplyvu na životné prostredie
- v apríli 2003 bolo hotové súhrnné stanovisko
- brali sa do úvahy aj urbanistické štúdie a generely, čiže zoznamy, napríklad zelene, výškových budov či infraštruktúry
- od augusta do decembra 2004 prebehlo verejné prerokovanie - vyjadrili sa mnohé inštitúcie i občania, prišlo asi tisíc pripomienok
- plán sa dopracoval podľa pripomienok, ktoré boli prijaté
- v marci tohto roka prebehlo opätovné prerokovanie neprijatých pripomienok
- prišli záverečné stanoviská inštitúcií, ako posledný sa minulý týždeň vyjadril Krajský stavebný úrad
- posledné slovo majú mestskí poslanci, ktorí musia plán schváliť trojpätinovou väčšinou
