|
Bratislavčanov a ochranárov pobúrila plánovaná výstavba mrakodrapu v Sade Janka Kráľa. WWW.ARBORISTIKA.SK |
Najstarší park v strednej Európe sa stáva bratislavským Central Parkom, podľa hlavného architekta Šlachtu leží dnes uprostred mestaLondýn má svoj Hyde park, New York Central Park a Viedeň Prater. Funkciu mestského parku pre verejnosť v Bratislave už od roku 1776 plní Sad Janka Kráľa. Okrem toho, že je to národná kultúrna pamiatka, historicky je najstarším parkom v strednej Európe. Svoju dnešnú podobu získal v roku 1839.
Záujem Bratislavčanov o park sa v poslednom čase zvýšil hlavne diskusiou o jeho podobe a stave stromov v ňom. Informácie o plánovanej výstavbe v jeho blízkosti pobúrili ochranárov, ktorí začali spisovať petíciu na jeho záchranu.
Revitalizačný výrub
Výrub sa v sade robil počas minulého aj tohto roka v rámci revitalizácie sadu, ktorá sa skončila len pred týždňom. Muselo zmiznúť 168 stromov. Išlo hlavne o javory, jasene a agáty. V sade vysadili rovnaký počet nových stromov. Na revitalizácii sa podieľal aj arborista Tomáš Fraňo.
"Tieto stromy sa mali odstraňovať priebežne počas minulých rokov až desaťročí. Keby sa stromom dostalo odbornej starostlivosti v minulosti, mnohým výrubom sa dalo predísť," povedal. "Najhoršie, čo by sa parku teraz mohlo stať, je utvrdzovať sa v názore, že po takejto veľkej investícii nie sú žiadne ďalšie potrebné. Projekt revitalizácie ako-tak vyriešil havarijný stav sadu pred ním, nerieši však jeho budúcnosť."
V sade sú ešte stále desiatky stromov zrelé na výrub, mladé stromy, naopak, potrebujú intenzívnu starostlivosť. Mnohým stromom treba zmenšiť korunu, pretože ich koreňový systém je poškodený.
V parku chýbajú náučno-informačné tabule o flóre a faune či dendrologických zaujímavostiach. Podľa architekta Alfonza Tormu, ktorý park v 70. rokoch rekonštruoval, chýba mu sústavná a hlavne odborná údržba a koncept. "Nárazové pracovné aktivity môžu len zažehnať najpálčivejšie problémy."
Stavba mrakodrapu
Katarína Šimončičová z Mestského výboru slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny upozorňuje, že projekt zastavania štadióna Artmedie 35-poschodovým mrakodrapom a rozširovanie budovy Auparku môže mať katastrofálny dopad na stromy v Sade. "Tieň z výškových budov a rušná cesta majú na dreviny preukázateľne negatívny vplyv," povedala. Dokazuje to aj prieskum, ktorý určil v sade stromy na výrub, no už trištvrte roka po prieskume sa stav ďalších, predtým zdravých stromov rapídne zhoršil.
Hoci nehrozí, že by sa park na úkor výstavby zmenšoval - je totiž dostatočne chránený, postavením Auparku by zmizla možnosť jeho rozširovania.
Čo sa týka plánovaných mrakodrapov, podľa Tomáša Fraňa teraz ťažko povedať, aký dopad by mohli mať na zeleň. "Zmena mikroklímy či smeru vetra a prúdenia môže niektorým stromom uškodiť. Iným, naopak, pomôcť."
Sad Janka Kráľa vznikol v rokoch 1775 a 1776 na ploche lužného lesa. Vplyvom barokového klasicizmu sa vytvorila osemramenná hviezdica priesekov, pozdĺž ktorých sa neskôr vysadili stromoradia. Podľa usporiadania chodníkov park pomenovali Sternallee - Hviezdicová aleja. Jednotlivé aleje dostali pomenovanie podľa druhu stromov. Dnes má rozlohu 21 hektárov, teda 210-tisíc metrov štvorcových. Sad uprostred mesta
Hlavný architekt mesta Štefan Šlachta upozorňuje, že sad, ktorý bol kedysi "za Dunajom", je dnes uprostred mesta a mestská zástavba ho začína obklopovať rovnako ako Hyde Park v Londýne alebo Central Park v New Yorku. "Rozdiel je však, žiaľbohu, v tom, že tam sa okolité budovy obracajú do parku svojou tvárou a náš Aupark je otočený zadkom. A naviac, od mesta - Petržalky sme ho odrezali bariérou diaľnice. Také nepochopenie mestského parku vo svete nepoznám." Na druhej strane, ak by sme vraj dokázali múdro humanizovať niektoré časti Petržalky a využiť voľné plochy na to, aby sa stali parkom, nepotrebujeme mestský park. "Mnohí by takto mohli bývať priamo v parku. Táto šanca tu je podobne ako v Ružinove či Karlovej Vsi. Namiesto toho však tieto voľné plochy zastavujeme."
