Michal Dočolomanský stvárnil hlavnú postavu v najnovšej inscenácii Divadla West s názvom Posledný z… milencov. Na snímke so Zuzanou Tlučkovou. FOTO TASR – PAVEL NEUBAUER
Dnes oslavuje šesťdesiatku herec Michal Dočolomanský. Štúdium herectva absolvoval na VŠMU v Bratislave v roku 1964 a hneď sa stal členom činohry SND. Účinkoval v desiatkach divadelných predstavení. Filmografia Michala Dočolomanského je dlhým zoznamom 75-tich titulov. Z jedenástich si minulý týždeň v Českom centre pozreli úryvky hostia strihového pásma venovaného oslávencovi, za jeho osobnej účasti. Bolo zaujímavé sledovať herecké polohy Dočolomanského od dramatickej roli v Troch gaštanových koňoch až po účinkovanie v komediálne ladených filmoch Adéla ještě nevečeřela a Tajomstvo hradu v Karpatoch.
Michal Dočolomanský oslavuje svoje jubileum aktívne. Natáča pre televíziu, teraz si zahral v českom filme rolu otca mladého narkomana, účinkuje v jedenástich divadelných hrách – môžete ho vidieť napríklad v najnovšej inscenácii divadla West Posledný z… milencov po boku Zuzany Tlučkovej.
A ešte stále lieta. V 75-tom sa mu pri natáčaní filmu lietanie tak zapáčilo, že absolvoval výcvik na bezmotorové lietadlá. „Väčšiu radosť zo športu ako pri lietaní som nepocítil. Okolo to šuští, musíte zvládať a všímať si termické prúdy, no nádhera. Pretože teraz už nemám toľko času, nemám nalietané hodiny a prišiel som o licenciu. Ale priatelia ma občas vezmú hore a pustia ma k tomu.“
Túto stredu má Divadlo P. O. Hviezdoslava na programe predstavenie Na skle maľované. Michal Dočolomanský bude posledný raz hrať Jánošíka. Napriek tomu, že neposkytuje interview, odpovedal nám na jednu otázku – ako sa pozerá na svoje dlhoročné stvárňovanie tejto postavy.
„Pred niekoľkými rokmi som si povedal, že mojou túžbou by bolo hrať túto rolu do šesťdesiatky. Urobiť dve saltá v šesťdesiatke, to by stálo za to. Vtedy som si myslel, že sa mi to nepodarí, ale napokon sa zdá, že áno. Ešte sa párkrát vyspím, skočím v Maľovanom dve saltá, ale do dôchodku nechcem ísť. Bude to 642. predstavenie. Keď sa po revolúcii uvažovalo o obnovení predstavenia, oslovil ma vtedajší šéf Vajdička, vraj či by som to ešte zvládal. Zvládnuť to zvládnem, ale nebude to smiešne? Vraj nie, divadlo je poetika licencie, to sa ešte dá. Ale aj tak je to trošku komické. Ja sám seba nevidím, ale vidím svojich kolegov… Všetko v živote sa raz skončí a umenie je aj vedieť odísť. Takže ja sa na tom poslednom predstavení hlboko pokloním a poďakujem.“
MILADA ČECHOVÁ
