|
Ľudí v mestách zaujíma životné prostredie. Pribúdajú občianske iniciatívy proti zahusťovaniu výstavby, ale aj ukrajovaniu a ničeniu zelene. FOTO - ARCHÍV SME |
Environmentalisti získali podporu hlavne v Bratislave a Košiciach, kandidovať chcú aj v komunálnych voľbáchSlobodné fórum patrí medzi porazených vo voľbách: 3,47 percenta hlasov mu na vstup do parlamentu nestačilo. Zelení na jeho kandidátke boli napriek tomu úspešní - svedčí o tom prednostné hlasovanie.
Strana prekonala parlamentnú hranicu v dvoch najväčších mestách Slovenska, ktoré sú tradične pravicové - v Košiciach ju volilo 6,02 percenta ľudí a v Bratislave dokonca 6,41 percenta. Vedenie slobodných sa číslami v mestách ešte nezaoberalo. "Ak Slobodné fórum uspelo hlavne vo väčších mestách, kde sa vždy presadzovali modernejšie trendy, je to dobrý signál," povedal hovorca Robert Kotian.
Najväčším skokanom medzi kandidátmi bol Ján Budaj, tvár novembra 1989, ktorý sa krúžkovaním dostal zo 149. na 10. miesto. Ochranárka Ľubica Trubíniová urobila druhý najväčší skok, ale hlasy ju vyniesli ešte vyššie - zo 49. na 6. miesto. Dokopy získala 3872 preferenčných hlasov, z toho takmer polovicu - 1518 v Bratislave.
"Moje aktivity si asi ľudia pamätali z minulosti - či už počas môjho pôsobenia v Greenpeace, ale najmä v bratislavskom regióne," myslí si Trubíniová. Teraz pracuje v Bratislavskom regionálnom ochranárskom združení. Spolu s kolegami ju často vidno na rokovaniach samosprávy s investormi a na stretnutiach občanov, kde ide o výrub stromov na úkor výstavby.
Podľa nej však nejde len o jej osobu. Silnú podporu, hlavne v Bratislave, mali aj ďalší ľudia z tretieho sektora na kandidátke. Aktivistka za práva žien Oľga Pietruchová získala 2913 krúžkov, jej manžel, environmentalista Juraj Mesík 1179 a Martin Jóna zo Strany zelených 2185. Viac krúžkov mali zväčša len ľudia z čela kandidátky.
Vplyv zelených pripúšťa aj Kotian, hoci podľa neho niektorí kandidáti mohli spôsobiť aj odlev hlasov. "V mestách je podpora zelenej politiky logická. V posledných rokoch vidíme nárast počtu iniciatív za zachovanie zelene či
proti výstavbe, posilňuje sa občianska spoločnosť," povedala Trubíniová.
Tento trend sa ešte len začína - na rozdiel od zahraničia, kde sa demokracia vyvíja dlhšie. "Zistili sme však, že ako občania sme už vyčerpali možnosti," povedala ochranárka. Práve na slabú možnosť veci naozaj ovplyvniť sa sťažujú občania aj ochranári.
Príkladom bolo marcové prerokovanie pripomienok k novému územnému plánu, ktorý sa bude schvaľovať v júli. Magistrát pozval 800 ľudí a vyhradil im dve hodiny. Navyše išlo len o formalitu, aby sa vyhovelo zákonu.
V Bratislave sa podľa Trubíniovej dostáva do protikladu ekonomický rozvoj so zachovaním životného prostredia. "Preto treba, aby niektorí z nás vstúpili do politiky," hovorí. V decembrových komunálnych voľbách sa chystá kandidovať, ale nebude sama - ochranári chcú vytvoriť spoločnú platformu.
LINDA VASIĽOVÁ
