"Je to naša pýcha," povedala o sade Katarína Šimončičová z mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Podľa arboristu Tomáša Fraňa je viedenský park väčší, má rozlohu asi šesť miliónov štvorcových metrov, no podobný problém ako bratislavský určite nemá. "Do sadu sa zasahovať nebude, to sa nebojím, horšie je to však s jeho okolím," povedal.
Ochranári sa totiž sťažujú na výstavbu v tesnej blízkosti sadu a zahusťovanie dopravy v lokalite. Ako povedala Šimončičová, tieň z výškových budov a rušná cesta majú na dreviny preukázateľne negatívny vplyv. O tom vraj svedčí aj prieskum fytopatologičky Gabriely Juhásovej, ktorá stromy podrobne monitorovala začiatkom minulého roka. "Už v januári sme stromy, ktoré navrhovala zachovať, museli určiť na výrub. Za trištvrte roka sa ich stav rapídne zhoršil," povedala Šimončičová. Týka sa to však len drevín pri komunikáciách zo strany Auparku a pri Artmedii. Ako dodala, stromy zo strany parčíka na Krasovského ulici zostali zachované.
Reštauračné zariadenia i obchodný dom v blízkosti sadu na jednej strane zvýšili atraktivitu a návštevnosť celej lokality, ale zároveň vytýčili aj hranice sadu, čím sa stratila možnosť jeho rozšírenia. Pripravovaná výstavba nového komplexu budov miesto štadióna Artmedie vytvára podľa zástupcu petržalského starostu Dušana Vávru negatívne predpoklady pre rozvoj sadu.
Šimočičová navrhuje vytvoriť komisiu z odborníkov, ktorá by mala právo veta v stavebných záležitostiach v blízkosti sadu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.
V rámci revitalizácie sadu tento rok vyrúbali 168 najviac poškodených stromov z 287 určených na výrub. Boli to prevažne javory, jasene a agáty. V sade vysadili rovnaký počet nových stromov.
DOROTA KRÁKOVÁ, sita
