Pohľad na výsavbu Nového mosta pôsobí dnes neobvyklo. FOTO - RON-DEL.NET
Dávno sú preč časy, keď sa cez Dunaj prechádzalo brodom kdesi poniže Bratislavského hradu. Ani pontónový most už v tých miestach nenájdete, hoci slúžil obyvateľom Prešporku vyše 60 rokov. A predstava dreveného premostenia veľtoku sa zdá prinajmenšom zvláštna.
Starý most
Starý most sme roky rokúce poznali pod oficiálnym názvom Most Červenej armády, no pre väčšinu z nás to bol Starý most. Veď v časoch môjho detstva sme mali mosty len dva. A ich ľudové pomenovanie, ktoré sa po rokoch zmenilo na oficiálne názvy, bolo celkom logické - Starý most a Nový most.
Prvý most cez Dunaj postavili za krátkych 16 mesiacov v rokoch 1889 a 1890. Pomenovaný bol na počesť vtedajšieho rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I., panovníka, ktorý ho prišiel osobne slávnostne otvoriť. Súbežne s ním, na tých istých pilieroch, postavili ešte v tom istom roku železničný most. Od vzniku Československej republiky niesol most meno generála Milana Rastislava Štefánika.
Koniec druhej svetovej vojny znamenal aj koniec najstaršieho bratislavského mosta. Nemecká armáda ho pri ústupe vyhodila do povetria. Červená armáda však nutne potrebovala premostenie Dunaja, nuž sa s budovaním nového mosta poponáhľala.
Provizórny most bol dokončený ani nie pol roka po začatí výstavby v januári 1946. Červená armáda dala mestu most, to zas dalo mostu meno Červenej armády. I keď provizórny most v roku 1950 nahradil ten, ktorý dodnes využívame na cestnú dopravu. Jeho koľajová časť je nevyužitá, možno raz, keď bude v Bratislave rýchlodráha, sa prevezieme aj po jeho druhej strane.
Nový most
Dlhé roky Bratislave stačil jeden most cez Dunaj. Dnes, keď ich máme päť, a ani tie nestačia, to znie neuveriteľne. Predsa len koncom 60. rokov sa mesto rozhodlo vybudovať ďalší most. Smutnú históriu viac či menej zachovanej časti podhradia, ktorá predchádzala výstavbe mosta, asi nikomu pripomínať netreba.
Výstavbe mosta padla za obeť i židovská synagóga v tesnej blízkosti Dómu sv. Martina. Vyústenie mosta na bratislavskej strane bolo plánované v mieste niekdajšej vodnej priekopy, ktorá rozdeľovala mesto a Hrad. Tak, ako dnes Staromestská ulica. Päť rokov (1967 - 1972) budovali most, ktorý dostal meno Most SNP, dnešný Nový most. I keď je jeden z najstarších.
Teleso mosta je pomocou oceľových lán zavesené na jedinom pylóne v tvare písmena A, vysokom 84,6 m (uvádzajú sa aj hodnoty 90 m, 85 m). Na pylóne je vyhliadková reštaurácia (vo výške vrcholu veže Dómu sv. Martina), atraktívna skôr pre turistov ako domácich, prístupná schodiskom v jednom pilieri a výťahom v druhom.
Konštrukcia mosta je rovnako výnimočná ako konštrukcia zatiaľ posledného Mosta Apollo. Vďaka tomu sa stal pre odbornú i laickú verejnosť stavbou storočia (minulého, pochopiteľne). Most má i ďalšie zaujímavosti - popod cestu vedie potrubie, zásobujúce petržalské sídlisko vodou a, čo je zrejmé z jeho tvaru, jeho konštrukcia nezasahuje do dunajského koryta.
Andrea Sekanová
