Bratislava 21. júna (TASR) - Revitalizáciu bratislavského Sadu Janka Kráľa práve dokončujú vysádzaním krovín. Preinvestovali pri nej 28 miliónov Sk, vyrúbali a nasadili 168 stromov, množstvo ošetrili a vysiali trávnik s rozlohou sedemtisíc metrov štvorcových.
Podľa zástupcu petržalského starostu Dušana Vávru po nasadení kríkov a prvom pokosení nového trávnika do konca týždňa bude revitalizácia definitívne ukončená. Jej výsledky dnes prezentovali na konferencii v Bratislave. Zúčastnili sa jej zástupcovia Petržalky, ochranárov a odborníci v oblasti záhradníctva a lesníctva.
Obnovu sadu odštartovala bratislavská mestská časť Petržalka začiatkom januára. Vyrúbali pri nej 168 drevín nebezpečných pre návštevníkov. Najviac poškodené boli javory, topole a agáty. "Mnohé stromy boli úplne duté a bolo otázkou času, kedy sa zrútia," uviedol dnes pre TASR Vávra. Ochranári našli v parku kolónie chránených chrobákov - fúzačov, ktorých časť nechali v sade a ďalšiu preniesli do neďalekých lužných lesov. Okrem toho tiež orezávali konáre a ošetrili choré stromy. Všetky vyrúbané dreviny nahradili mladými odrastenými stromčekmi. Medzi vysadenými druhmi sú javory, topole, platany, bresty, ale aj vzácnejšie gymnoklady, liriodendrony či karpinusy.
Podľa Vávru stála najnevyhnutnejšia revitalizácia parku 690 tisíc eur, čo je aj s DPH 28 miliónov Sk. "Od Európskej únie sme dostali 432 tisíc a zo štátneho rozpočtu 129 tisíc eur, zvyšok zaplatí mestská časť Petržalka," dodal Vávra.
Ako podotkla Katarína Šimončičová z Mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, verejnosť bola na začiatku z revitalizácie vystrašená. "Reagovali na počty stromov určených na asanáciu," uviedla Šimončičová. Dodala, že sad je ešte stále ohrozený najmä výstavbou v jeho okolí. "Má tam stáť niekoľko výškových budov, treba s tým niečo urobiť," povedala.
Sad Janka Kráľa založili v rokoch 1774-76 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Postupne ho upravovali. Jeho dnešná podoba je z roku 1839. V súčasnosti v ňom rastú exotické druhy drevín, napríklad ginko dvojlaločné, maklura oranžová či metasekvoja čínska. Najväčšími unikátmi sú platany javorolisté. Tie sú staré asi 200 rokov a obvody ich kmeňov merajú vyše 500 až 600 cm. Stromy dopĺňajú kroviny, najmä stálozelený tis a vavrínovec lekársky. Park slúži ako oddychové a stretávacie miesto Bratislavčanov.
