Zápas na lamačskom ihrisku Na Barinách z roku 1985. FOTO – ARCHÍV KLUBU
medzi mužstvami z horného konca, z dolného konca a z Rozálky. Výber najschopnejších hráčov z týchto družstiev potom hrával takmer každú nedeľu proti „Zrubákom“ – mužstvu Bratislavčanov českej národnosti, ktorí mali Pod hájom v Lamači svoju zrubovú chatu. Po vojne sa začali hrať aj oficiálne zápasy. Prvý z nich v roku 1945 proti Devínskej Novej Vsi a Lamačania ho prehrali 1:10. Vtedajší funkcionári sa rozhodli lamačský futbal sprofesionalizovať. Zakladateľ klubu Emil Požgay kúpil pre mužstvo prvé dresy a miestny podnikateľ, priekopník futbalu v Lamači Juraj Kovačič venoval kožu, z ktorej obuvník zadarmo ušil kopačky. O tento výstroj však hráči čoskoro prišli, keď im ho z klubovne ukradol neznámy zlodej.
Spolu s postupmi prišli zmeny názvu
Potrebu regulárneho ihriska, ktoré lamačský klub potreboval, aby mohol hrať súťaž či organizovať turnaje, vyriešil vtedajší starosta obce a dal klubu do prenájmu pozemok Na Ledinách, ktorý vtedy patril železnici. Z tohto pozemku si najmä brigádnickou prácou pripravili futbalisti nové ihrisko, ktoré slávnostne otvorili 7. septembra 1946. Lamač začal hrať spolu s ďalšími obcami súťaž O pohár Malého Záhoria a hrával aj ďalšie turnaje či priateľské stretnutia. Získané skúsenosti, širšia základňa hráčov, lepšia výkonnosť a aj regulárne ihrisko umožnili klubu prihlásiť sa v roku 1946 pod novým názvom SSM Lamač do ligovej súťaže. Názov si lamačský futbalový klub menil ešte niekoľkokrát. Hneď v prvom roku pôsobenia v súťaži postúpil zo štvrtej triedy a zmenil názov na AC Lamač. V ďalšom roku sa mu opäť podarilo postúpiť vyššie a tretiu triedu hral už ako Sokol Lamač. V roku 1954 sa Sokol zmenil na Slavoj, a pod týmto názvom hral klub až do konca 80-tych rokov.
Problémy s ihriskom sa riešili prenájmom
Lamačské ihrisko Na Ledinách muselo v roku 1968 ustúpiť výstavbe diaľnice, a tak si začal klub prenajímať hraciu plochu v Záhorskej Bystrici. Po štrnástich rokoch takejto improvizácie sa najmä vďaka vtedajšiemu predsedovi Leovi Trsťanovi podarilo klubu získať pozemok a vybudovať nové ihrisko Na Barinách. K hracej ploche postupne pribudlo tréningové škvarové ihrisko, tribúna, bufet a sociálne zariadenia.
„Areál sme si pomaly vybudovali sami hlavne v rámci brigádnických prác. Napríklad tribúnu sme si postupne postavili zo šrotu,“ povedal nám niekdajší hráč a tréner, dnes správca štadióna Jozef Konečný. V novom prostredí sa podarilo lamačskému klubu v roku 1996 už pod súčasným názvom FK Lamač postúpiť do tretej ligy, kde hrá dodnes.
JURAJ KUŠNÍR
(Zdroj: bulletin Z histórie futbalu v Lamači)
