a pociťujem spojitosť francúzskej a slovenskej kultúry. Výsledok ich spojenia sa mi zdá úžasný.“
Tomáš Maštalír – Sganarel: „Je vysloveným balzamom pre herca, ak režisér, ktorý bol hercom a pozná neistotu a problémy, s ktorými pri naštudovávaní hry musíme zápasiť, dokáže herca udržať v pohode. Tým si získava jeho dôveru a prispieva k tomu, že sa s väčšou intenzitou otvára režisérovi i svojej postave a všetko úsilie môže tiecť do jedného toku.“
Zuzana Fialová – Doňa Elvíra: „Čím viac ma niekto chváli, tým väčší výkon som ochotná podať. Po každom režisérovom trés bien som bola ochotná hoci postaviť sa na uši a urobiť toho ešte viac a ešte viac. Postava Elvíry nie je veľká rozsahom, ale hĺbkou poznania. V priebehu jedného dňa dokáže pochopiť a odpustiť človeku, ktorý ju zviedol, odpútal od všetkého, čo poznala, vzal si ju za ženu a vzápätí opustil. Odpustí mu až do takej miery, že jej začne viac záležať na jeho osude ako na svojej majetníckej láske.“
