Marko Igonda ako Don Juan. FOTO – JANA NEMČOKOVÁ
publikum v roku 1665 a jeho pätnásť repríz vo veľmi krátkom čase bolo na tú dobu vysokým číslom. Don Juan, voľnomyšlienkár, za ktorého postavu obvinili Moliéra z propagovania ateizmu, prichádza dnešnou premiérou na scénu Divadla Pavla Országha Hviezdoslava.
„Chceli sme, aby sa ďalšie predstavenie od francúzskeho autora dostalo do rúk Francúza a získalo tak trochu rozmer národného francúzskeho divadla. Nie, že by sa nám tu podarilo urobiť rovno Comédie francaise, ale som nesmierne rád, že vznikla korektná, veľkorysá a zmysluplná spolupráca a vďaka tomu aj zaujímavý divadelný kus,“ povedal riaditeľ činohry Juraj Slezáček.
Francúz dodrží slovo a Slováci majú pravdu
Slezáček poznamenal, že dávno nepracoval s človekom, ktorý dodrží slovo tak, ako režisér Patrice Kerbrat. „My, Slováci, to akosi nevieme. Kerbrat dokázal svoje slovo dodržať vždy v každom ohľade. Už na prvú skúšku priniesol dar. Bola ním zvláštna kniha – na jednej strane bol Don Juan po francúzsky, na druhej po slovensky, dokonca synchrónne. Bola to úžasná príležitosť na to, aby sme sa naučili po francúzsky. Požiadal som aj pána režiséra, aby sa naučil po slovensky. On sa naučil, my ešte máme rezervy.“
Zdá sa, že celé naštudovanie Dona Juana bolo úplne pod vplyvom silnej a invenčnej osobnosti Patricea Kerbrata. Ten však na adresu štábu i hercov nešetril slovami chvály: „Čo sa slovenského herectva týka, je presným opakom toho, čo učili mňa. Ale vy máte pravdu.“
Don Juan nie je Cassanova
Režisér poňal Dona Juana ako človeka, ktorý sa rozhodne oslobodiť od všetkých spoločenských pút, aby našiel svoju pravdu. Hra je vlastne cestou – vnútornou i geografickou. Don Juan putuje a žiada odpoveď na svoje otázky priamo z nebies, pričom stále znásobuje svoje provokácie. Nie je však žiaden Cassanova, dobýjanie žien je len jedným aspektom všetkých provokácií.
Na krivoľakej ceste ho sprevádza Sganarel, ktorý je jeho zrkadlovým obrazom. Je akoby rozumnou zložkou jeho osobnosti, stojacou proti tej bláznivej. Sganarel je väzňom všetkých sociálnych a náboženských konvencií a je mu jasné, že Don Juanova cesta je cestou k smrti. Zo všetkých síl sa mu v tom snaží zabrániť.
Režisérovým zámerom bolo, aby si divák v určitom okamihu uvedomil, že cesta Dona Juana k smrti je istým spôsobom metaforou našich životov. Všetci sa blížime k svojmu koncu. Don Juan „slobodne“, vďaka čomu sú všetky postavy v okolí jeho obeťami a on sám je premknutý beznádejou, takže smrť prichádza ako vykúpenie.
Scéna, kostýmy a sila slova
Scéna a kostýmy sú dielom Edouarda Lauga, Francúza, ktorý tvoril výpravu k viac než šesťdesiatim predstaveniam. Jeho práca je veľmi dobrým formálnym vyjadrením života a vnútorného sveta Dona Juana tak, ako ho predstavuje režisér. Moderným poňatím sa Laug rozchádza s pôvodnou Moliérovou veľkovýpravnou a nákladnou koncepciou, zostal len pri jej efektnosti, ale iného zrna.
Moliérov Don Juan bol na javisku SND inscenovaný jediný raz pred tridsiatimi rokmi. Súčasné naštudovanie určite predstavuje posun. Patrice Kerbrat bol podobne ako sám Moliére hercom, bol desať rokov členom Comédie francaise. Jeho naštudovanie si všíma pôvodný Moliérov zámer – využiť silu slova prostredníctvom hovorového štýlu a prirodzeného herectva.
Autor: MILADA ČECHOVÁ milada.cechova@gpp.sk
