S takýmto hospodárením, holorubmi, ochranári nesúhlasia. A hoci pre slovenské geografické podmienky (strmé kopce, ťažký prístup) neexistuje účinnejší spôsob ťažby, pre okolie Bratislavy je mimoriadne neestetický.
FOTO - TOMÁŠ KUŠÍK
nov zaujímajúcich sa o stav lesoparku.
Od Červeného mosta sa presunuli autobusom na plynový pohon do doliny Železnej studienky, kde sa rozprúdila búrlivá debata o metódach práce pri ťažbe dreva. Lesníci argumentovali, že dorub (na snímke) spĺňa všetky náležitosti Lesného hospodárskeho plánu a teda aj zákonné normy.
Ochranárom sa však takéto hospodárenie nepáči. „Túto oblasť ľudia hojne navštevujú, aby si tu oddýchli. Podľa nás majú väčší význam stojace stromy ako finančný zisk z nich. Preto sa pýtame, či dokážete vypestovať les, v ktorom by neboli doruby, keby financovanie prác v lesoparku nebolo závislé od hospodárskych výnosov,“ obrátili sa na lesných odborníkov ochranári. Odpoveď bola jednoznačná: „Určite áno, ale to máme nechať drevo zhniť na koreni?“ reagovali takmer so zdesením. Práve to sa ochranári snažia dosiahnuť.
Rozpočet mestských lesov sa totiž pohybuje na úrovni 25 miliónov korún. Pri dvaapolmiliardovom rozpočte Bratislavy to pre mesto neznamená veľa. Hoci horám v okolí Bratislavy bol priznaný štatút lesov osobitného určenia, hospodári sa v nich podľa Lesného hospodárskeho plánu ako kdekoľvek inde na Slovensku. Neporušuje sa tým zákon, pretože všetky doruby, ako ich nazývajú lesní odborníci, alebo holoruby podľa ochranárov, urobili v porastoch starých okolo 150 rokov. Tie sú už veľmi náchylné na kalamity a je to jedna z posledných možností, ako z lesa vyťažiť pomerne kvalitnú drevnú hmotu. Ochranári však tvrdia: „My chceme aj dvestoročné stromy, pre nás nemá význam drevo, ale zeleň.“
Keďže všetky údržbárske práce (kosenie lúk, údržba odpočívadiel) sa financujú z výnosov mestských lesov, na uskutočnenie predstáv ochranárov by sa museli nájsť iné zdroje. Keby ich poslanci mestského zastupiteľstva našli, mohla by sa najnavštevovanejšia časť z 3000 hektárov bratislavského lesa vyčleniť z Lesného hospodárskeho plánu a mohlo by sa v nej pracovať estetickejšie (s využitím koní či ľahšej techniky). Náklady na takéto hospodárenie by boli mnohonásobne vyššie. Tisíce Bratislavčanov navštevujúcich Železnú studienku a Kolibu si zrejme myslia, že to za to stojí. Konečné slovo však budú mať mestskí poslanci.
MIRO GRMAN
