Návštevníčkam bratislavskej Riviéry podobný postriviérový stres nehrozí. Reštaurácia pri Riviére je síce nepochybne príjemná, ale jej návšteva sa dá prežiť bez akejkoľvek ujmy (ak sa, pravda, niekto príliš nepreje).
Vynovený dom ponúka príjemné posedenie a väčšinou aj dobrú kuchyňu. Ak nie je práve plno, môžete si vybrať, či si posedíte hneď na zvýšenom prízemí s prestretými stolmi, bielymi obrusmi a tapacírovanými stoličkami, v drevom obloženom výklenku v stene alebo v sedle strechy, kde vám posedenie môže spríjemniť aj hudba (medzi hosťami sa občas nájde zručný klavirista). V lete je k dispozícii aj záhrada.
Každé miesto má svoje čaro - tí na prízemí sa môžu kochať pohľadom na pekné drevené okná a parapety s drobnosťami alebo na keramickú, aj keď nie veľmi sálajúcu pec.
Jedlo je väčšinou chutné, hoci pri našej poslednej návšteve sa zo štyroch vecí tri nie celkom vydarili - slepačia polievka bez chuti, presolené filé zo zubáča, suchý pstruh s mandľami a sladkasté studené zemiaky; skúsenosti však hovoria, že iné jedlá bývajú vždy dobré. Porcie sú bohaté, čašníci ochotní, ceny znesiteľné. Spomínané menu, doplnené o francúzsku cibuľačku, čaj, dve minerálky a kávu - naozaj výbornú - vyšlo na 800 korún.
Tak, ako sa zmenila talianska robotníčka, zmenila sa aj bratislavská Riviéra. Zo štvrtej cenovej na slušnú reštauráciu. Ale zas až taký šok to nie je.
(szm)
