Laislav Dérer sa narodil 11. decembra 1897 v Bratislave. Medicínu začal študovať v Prahe a skončil v Bratislave roku 1924. V roku 1926 nastúpil ako asistent na propedeutickú kliniku, kde za krátky čas habilitoval za docenta. Od roku 1931 pracoval na internej klinike LF UK, kde bol neskôr menovaný za mimoriadneho profesora.
Roku 1939 na protest proti jestvujúcemu politickému útlaku odišiel z univerzity. Po oslobodení roku 1945 sa vrátil na lekársku fakultu, menovali ho riadnym profesorom a poverili vedením I. internej kliniky. Aktívne sa zúčastňoval na zakladaní SAV, jej akademikom sa stal roku 1953, akademikom ČSAV roku 1954.
Dérerov vedecký záujem sa sústredil na interné choroby. Spočiatku sa venoval problematike patofyziológie, fyziológii a patofyziológii tráviaceho traktu. Sledoval fyzikálne a chemické zmeny v krvi pri rozličných poruchách cirkulácie. Bol uznávaným a vyhľadávaným klinikom s hlboko ľudským vzťahom k pacientom. Napísal tiež desiatky odborných štúdií a popularizačných článkov, ktoré boli uverejnené v domácich a zahraničných časopisoch, publikoval aj knižné práce. Ako hlavný redaktor vedeckého časopisu Bratislavské lekárske listy usmerňoval slovenskú medicínsku vedeckú spisbu.
Ako pedagóg na lekárskej fakulte odchoval celý rad významných lekárov. Svojou vedeckou a pedagogickou činnosťou prispel k rozvoju medicíny na Slovensku. Zomrel v Bratislave 28. marca 1960. Pre zásluhy o naše zdravotníctvo a na jeho pamiatku bola pomenovaná nemocnica na Kramároch jeho menom. V jej vestibule sa nachádza Dérerova busta a pamätná tabuľa. (koči)
