|
Juraj Šajmovič: Vydrica, 1953. |
Dozvedáme sa, že ste nastúpili štúdium na filozofickej fakulte bratislavskej univerzity. Keďže poznáme Vaše príspevky v literárnych časopisoch a usudzujeme, že v mnohom zapadajú do našich snáh, pozývame Vás k spolupráci. Dozaista viete o pripravovanom nadrealistickom zborníku Sen a skutočnosť. Redakčné prípravy sa už končia. Čakáme niekoľko vhodných ukážok z Vašej najnovšej tvorby, ktorými by sme radi náš zborník poézie a umenia skompletizovali. Pošlite na adresu: Michal Považan, u Dr. Jána Poničana, Šoltésovej ulica 2.
S pozdravom M. Bakoš - M. Považan
Spolupráca s nadrealistami
Táto priama výzva na spoluprácu s nadrealistami zdvihla mi srdce spadnuté do topánky a zavesila ho spiatky do reberného peristylu.
Propagačný prospekt zborníka som čítal na internátnej vývesnej tabuli, zasvietil aj z časopisu Elán, ba povaľoval sa dokonca po stoloch kaviarne Metropol, kam som bol zablúdil dva-trikrát, lebo som počul, že ju navštevujú nadrealisti. Už sám reklamný leták znamenal sviatok: dvojlist, tlačený na belostnom kriedovom papieri, okrem mien autorov a ukážok ich tvorby prinášal hĺbkotlačovú reprodukciu podmanivej Lótovej ženy od Jozefa Kostku, ktorá potom zdobila prebal zborníka.
Túžba, sen a skutočnosť
Zmocnila sa ma neodolateľná túžba byť jedným z autorov textu a kráčať v prednej hliadke, ktorá prebroďuje slovenskej poézii a umeniu nevyšliapaný chodník. Ale krotil som sa, pokladal som to za nesplniteľný sen. Bol som v Bratislave nováčik, bez známostí, v ponímaní literatúry nevyhranený. To na jednej strane. Na druhej strane - ako ma istý, mne neveľmi naklonený prispievateľ zborníka ubezpečoval - rukopis už bol definitívne uzavretý, knihu mali začať tlačiť.
Teda pripravovaný zborník Sen a skutočnosť ma až priveľmi omínal. Keď došiel spomenutý list, vložil som už dávnejšie starostlivo, nádejne vybrané ukážky zo svojich posledných prác - verše i básne - do obálky a navrch napísal Považanovu adresu.
Zaviezol som sa tramvajou k Hlavnej pošte do mesta, ktoré bolo v ten deň obtiahnuté ružovým súknom.
Považan tenký a vyhladnutý
Prečo by som mal však svoje vzácne príspevky hádzať do poštovej schránky? Pozrel som do mapky (nosieval som ju vo vrecku, zoznamoval som sa s Bratislavou) a zistil som, že Šoltésovej ulica nie je ďaleko od metropolky.
V nárožnom dome cestou hore schodmi som uvažoval, aký to bude človek, ten Považan.
Kým doznieval cengot zvončeka, črtal som si podobu svojho idolu. Chvíľa ticha, potom šuchot krokov a dvere sa dokorán roztvorili. Stál v nich vyšší chudý človek s výraznými lícnymi kosťami, orlím nosom, poblednutý. Považan či Poničan? vŕtalo mi hlavou.
"Koho, prosím, hľadáte?"
Keď som povedal, koho a prečo hľadám, a keď som sa predstavil, bezdôvodne vyprskol do smiechu. Potom priznal, že sa mi mienil predstaviť ako Považan; on že je medik a hľadaný výtečník vraj odcestoval na pár dní do rodného Turca trochu sa vypásť, lebo je ani kostrnka, tenký a vyhladnutý, stravuje ho literatúra a najmä nešťastný zborník, s ktorým hodlá spraviť dieru do sveta. Ináč je vraj Považan jeho podnájomník, kým on sám je podnájomníkom Jána Poničana. Bytové vzťahy sa mi zdali vedľajšie a zložité, preto som hlavného podnájomníka požiadal, aby odovzdal adresátovi obálku, a poberal som sa. Začul som ešte jeho poznámku, ktorú utrúsil ponad zábradlie: "A to ste nemohli, pán kolega, zavesiť rukopis rovno na kľučku, ako to spravil Robert David s Baladami u Borového?"
Pozrimeže, tento medik sa vyzná aj v literatúre! Nechcelo sa mi vysvetľovať, že mne nejde o anonymitu, ale, naopak, o nominitu, aby sa moje básne pod mojím matričným menom objavili v nadrealistickom zborníku. (Pokračovanie nabudúce, medzititulky SME.)
Súčasťou edície Bratislava - Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Spomienková esej si všíma Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia - vtedajšiu metropolu slovenského nadrealizmu. Prelínajú sa v nej imaginatívne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktami či portrétmi spisovateľov a básnikov. Štefan Žáry sa k nadrealistickému hnutiu pridal v roku 1939, prispieval do nadrealistických zborníkov a jeho zbierky Zvieratník (1941), Stigmatizovaný vek (1944), Pečať plných amfor (1944) a Pavúk Pútnik (1946) patria do tohto obdobia tvorby.
Text Štefana Žáryho dopĺňa fotografia z publikácie Bratislava zadným vchodom 1918 - 2005, ktorú vydalo FOTOFO - Stredoeurópsky dom fotografie Bratislava v roku 2005 a ktorá obsahuje snímky mesta našich i zahraničných fotografov.
