Hložníkove diela sa nedajú spočítať

r. V ateliéri Vincenta Hložníka sa s nami stretli ĽUBOMÍR ZELINA a ZUZANA HLOŽNÍKOVÁ.

Je to hlavne Hložníkova výstava?

Ľ. Z.: "Je to výstava troch autorov. Každý v nej máme ucelenú, tematicky inú časť. Hoci ja sa celý život budem hlásiť k jeho odkazu a ani Hložníková nezaprie Hložníka. Na výstave sú mnohí prekvapení myšlienkovou a výtvarnou kompaktnosťou Zuzaniných prác. V zahraničí ich už v takejto celistvej podobe vystavovala, doma ešte nie."

Z. H.: "Otec bol mojím učiteľom, mojou vysokou školou. Ale nikdy som sa nemusela zbavovať nijakých 'vplyvov', pretože som veľmi tvrdohlavá."

Ako sa spoločný život troch umelcov odrážal na ich tvorbe?

Ľ. Z.: "Nejako sa musel, veď sme robili vedľa seba dvadsať rokov. Platí to o mojej tvorbe, ale aj o Hložníkovej. Maľovával aj päť-šesť obrazov za deň, ale niekedy bol v koncoch. Vtedy ma volal na kávu a ja som ho chcel rozveseliť. Posmeľoval som ho, aby do obrazov pridal viac farby. Potom sa písalo, že Hložníkova paleta sa rozjasnila."

Veď práve pre vaše maľby je typická výrazná, symbolická farebnosť. Navrhovali ste aj farebnosť vitráží, na ktorých ste s Hložníkom spolupracovali?

Ľ. Z.: "Urobili sme spolu do dvesto vitráží. Najznámejšie sú okná nášho veľvyslanectva v Bonne alebo budovy Najvyššieho súdu v Bratislave. Ich farebnosť naozaj nie je Hložníkova, ale moja a Zuzanina. Najprv sme všetci spolu hovorili o téme, Hložník potom hodil na papier kompozíciu. Mal ju vždy hneď jasnú a obvykle bola veľmi odvážna. Ale čiernobiela. Za farebnosť sme boli zodpovední my. Napokon manželka, ktorá zdedila po otcovi zručnosť, urobila kartóny 1:1. Ostatné už bolo vecou sklárov."

Niektoré Hložníkove diela predstavuje Continuum prvýkrát, doteraz ešte neopustili ateliér. Zrejme ale nikdy neuvidíme všetky. Vie sa vôbec, koľko ich je?

Z. H.: "Odhad je okolo 35-tisíc. Súpis sa urobiť nedá, pretože sa nachádzajú v súkromných zbierkach a galériách po celom svete - od Prahy až po Sao Paolo."

V roku 1993 venoval Hložník sto diel na národný poklad Slovenskej republiky. Manželka Viera zasa darovala tisíc diel bratislavskému Starému Mestu, mali byť základom Galérie Vincenta Hložníka. Realizuje sa táto myšlienka?

Z. H.: "Momentálne sa vytvoril depozit, diela vyberal profesor Petránsky. Obsahuje všetko od kresieb cez grafiky a maľby až po plastiky. Samotná expozícia galérie by sa potom mala každého pol roka obmieňať."

MILADA ČECHOVÁ