výrobe a zvýšenej účinnosti čistenia,“ hovorí Juliana Adamková zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, kde každoročne monitorujú kvalitu vody v tokoch.
Kvalita sa však nezlepšila len zásluhou Bratislavy. Rakúsko, odkiaľ Dunaj priteká, urobilo veľa na ochranu toku, rovnako ako Česko, z ktorého priteká Morava. Kvalita vody sa hodnotí podľa viacerých ukazovateľov – podľa prítomnosti dusíka a fosforu, organických látok, baktérií a nebezpečných látok. Na používanie vody na pitie alebo kúpanie musia byť všetky ukazovatele v súlade s normou. Napríklad kúpanie v Dunaji sa neodporúča pre značné mikrobiologické znečistenie, inými látkami Dunaj tak vysoko znečistený nie je.
Najväčším zdrojom znečistenia riek sú odpadové vody. Vypúšťajú ich priemyselné podniky Slovnaft, Istrochem, Volkswagen a komunálne čističky odpadových vôd v Petržalke, Devínskej Novej Vsi a vo Vrakuni. S nimi sa do riek dostávajú nežiaduce látky, niektoré s obsahom fosforu a dusíka, alebo baktérie, ktoré sú pôvodcami mikrobiologického znečistenia. Čistiarne odpadových vôd sú v Bratislave vcelku na dobrej úrovni, nedokážu sa však dostatočne vyrovnať s látkami obsahujúcimi dusík a fosfor. Jednou z požiadaviek vstupu do Európskej únie je práve vybudovanie čistiarní aj na tejto úrovni. Náš najväčší chemický podnik Slovnaft s kontamináciou organickým znečistením problémy nemá. Má ich však Istrochem, ktorý ešte nevybudoval biologickú časť čistiarne.
Kvalitu vody v riekach môžu ovplyvniť nebezpečné látky ako ťažké kovy, pesticídy, ktoré sa používajú v poľnohospodárstve, alebo iné látky zo starých ekologických záťaží a skládok. Tie sa pri povodniach môžu z miesta, kde sa držia, uvoľniť a dostať do vôd.
(dro)
