Ovzdušie ohrozuje najmä doprava, prach a ozón

Ovzdušie v Bratislave je čistejšie ako pred desiatimi rokmi, ale stále sa v niektorých lokalitách prekračujú povolené limity emisií. Ide najmä o hromadnú dopravu, pretože najväčším znečisťovateľom sú práve spaľovacie motory automobilov. „Autá majú síce katalizátory, ale v Bratislave ich je príliš veľa. Koncentrácia emisií prekračuje povolené normy najmä na križovatkách Bajkalská či Trnavské mýto, pretože pri pohýnaní a jazde na nižší prevodový stupeň je spaľovanie paliva menej dokonalé a výfukové plyny sa nestíhajú rozptyľovať. Preto bude mať napríklad aj rýchlostné obmedzenie v zóne 30 negatívny vplyv na životné prostredie. Autá tam pôjdu jednoducho pomalšie a o to viac emisií budú dýchať chodci, ktorých je v centre mesta najviac,“ vysvetľuje Cyril Burda zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Keďže áut z roka na rok pribúda, v tomto smere k zlepšeniu životného prostredia v dohľadnom čase zrejme nepríde.

Ďalším problémom Bratislavy je prach, škodí najmä tým, že sa usádza v dýchacích cestách. Prachové častice sú rozdelené podľa veľkosti, najväčšie s priemerom do 10 mikrometrov sa označujú PM 10, najmenšie PM 1. „PM 10 častice – to je bežný polietavý prach, menšie častice PM 2,5, PM 1, napríklad decht, polyaromatické uhľovodíky, dusičnan amonný preniknú až do kapilár pľúc,“ hovorí inžinier Burda. S prachom súvisí aj nebezpečenstvo smogu. „Bratislava vďaka svojej kopcovitosti a prúdeniu vzduchu nepatrí medzi mestá ohrozované smogom. Vyskytujú sa prípady zimného smogu, keď je v ovzduší vysoká vlhkosť. Je však dosť paradoxné, že aj keby sme namerali zdraviu nebezpečné hodnoty, smogový poplach by nemal kto vyhlásiť. Zrejme by to malo byť v kompetencii krajského úradu, ale naša legislatíva na tento problém pozabudla a táto povinnosť nie je jednoznačne stanovená,“ hovorí C. Burda. Prašnosti najlepšie zabraňuje zeleň.

Ďalším nebezpečenstvom pre zdravie je prízemný ozón. „Je to toxická látka, ktorá pri vyšších koncentráciách leptá pľúca. Jeho tvorba súvisí s množstvom oxidu dusičitého NO2 v atmosfére. Čím je viac NO2, tým viac je aj ozónu,“ vysvetľuje Cyril Burda. Na rozdiel od „klasických“ emisií zvýšená koncentrácia ozónu sa neprejavuje len v určitej lokalite, ale zasahuje väčšie územie. „Napríklad s prúdením vzduchu sa na naše územie dostane vlna zlého ozónu, dôležitú úlohu pritom hrá aj intenzita slnečného žiarenia. Znovu platí pravidlo ako pri oxide uhličitom, čím intenzívnejšie slnečné žiarenie, tým viac ozónu. Preto možno pozorovať fotochemicky silné roky, akým bol napríklad rok 1994,“ spomenul C. Burda. Keďže vzdušné masy sa neustále presúvajú, proti prízemnému ozónu neexistuje učinná obrana v jednom regióne.

Slovenský hydrometeorologický ústav monitoruje aj ďalšie zdravie ohrozujúce látky, napríklad ťažké kovy (nikel, arzén), benzén (nebezpečný karcinogén), zlúčeniny síry a podobne. V Bratislave však koncentrácia týchto látok nie je alarmujúca.