|
Najzachovalejšia pamiatka Gerulaty je kvadratická stavba s rozmermi 30 x 30 metrov, obvodový múr je široký až 2,4 metra. Vežovitá stavba stojí na 12 pilieroch, v strede sa nachádza asymetricky orientovaná studňa. FOTO - ARCHÍV |
mape je síce Gerulata naznačená, ale podľa tejto mapy jej lokalizácia nebola možná.
V roku 1888 začal na území kopať kustód múzea v Magyarovári Agost Söter. Vykopávky boli nesystematické, a tak jeho pokusy nepriniesli žiadne vedecké výsledky. Ďalšie výkopy sa robili až v rokoch 1949 - 1956, ani tie nepriniesli do problematiky nič nové.
Až v roku 1961 jeden pozorný buldozerista narazil na akési murivo. Ihneď s prácou prestal a zavolal odborníkov, ktorí zistili, že ide o starú rímsku architektúru, nesporne o Gerulatu. Archeológovia J. Dekan (SAV), Ľ. Kraskovská a M. Pichlerová (SNM) sa pustili do nádejnej práce. Zistili, že začiatky rímskeho osídlenia v tejto lokalite možno datovať do obdobia panovania cisára Claudia (41 - 54), respektíve do obdobia panovania cisára Domiciana (81 - 96).
Najskôr tu Rimania vybudovali prechodný vojenský tábor, ktorý prebudovali na kamenný, slúžiaci tunajšej stálej vojenskej posádke. Dokazujú to nálezy rímskych mincí. Tento tábor už nesporne patril medzi pevnostné tábory typu catela. Patrila k nemu aj civilná osada vojenských veteránov, obchodníkov a remeselníkov.
V druhom storočí už postavili v Gerulate komplex kamenných murovaných objektov, medzi ktorými sa vyníma jeden so štvoruholníkovým pôdorysom s rozmermi približne 30 x 30 metrov a s hrúbkou 240 cm. Vnútorné nádvorie s rozmermi 12 x 12,4 metra tvorí 12 pilónov. Ich základné murivo ide do hĺbky štyroch metrov. Budova slúžila ako skladisko alebo sýpka.
Stavebným materiálom boli aj kamenársko-sochárske artefakty - časti votívnych oltárov, hrobových platní a podobne, ktoré pri druhotnom použití drasticky okresali. Našli sa zabudované napríklad do miestnej studne či kostola.
V múzeu sa nachádza kamenná platňa 180 x 87 cm, ktorá pochádza z väčšej architektúry. Zobrazuje Attida a súvisí s maloázijským kultom veľkej matky bohov Kybely. Attis je zobrazený v postoji s prekríženými nohami a s čiapkou na hlave.
Druhá kamenná platňa je zdobená reliéfom zobrazujúcom Daidala a Ikara a patrí k unikátom múzea. Z veľkej časti má zachovanú ešte pôvodnú polychrómiu. Na reliéfe vidieť sediaceho otca Daidala, ktorý upevňuje krídla svojmu synovi Ikarovi.
|
Jednou z najvýznamnejších umelecko-remeselných pamiatok Gerulaty je prilba vojenského hodnostára. Dominujú jej plnoplastické orlice umiestnené na vrchu a na lícach prilby, ktoré vedú víťazný boj s hadmi a morskými obludami. Čelovú časť tvoria rytiny centrálne umiestneného boha Marsa s bohyňami víťazstva. Zadnú časť prilby tvorí lovecký výjav s oltárom a orol s bleskami, symbolmi boha Jupitera. Prilba nikdy neslúžila na bojové účely, používala sa pri slávnostných prehliadkach a vojenských hrách. FOTO - ARCHÍV |
Autor: IGOR JANOTA
