Ján Cifra: z cyklu Bratislavské motívy, 1957.
Po niekoľkých dňoch, stúlený vo svojej izbičke, čítal som knihu, od ktorej sa nedalo odtrhnúť. Bola to kniha bez obrázkov, šedivá, na lacnom papieri, aké vydávajú vo Francúzsku za pár frankov, alebo akú dostať u bukinistov za niekoľko centimov. Teraz by ste ju už márne hľadali v bratislavských, ba i pražských kníhkupectvách. Jej listy sa rozviali po nespočetných uliciach a ich obsah je vpísaný do sŕdc v podobe stigmy.
Len poézia zostáva
Stúlený vo svojej izbičke, čítal som Maldororove spevy. Poznal som už dávnejšie toto Lautréamontovo dielo, ba i jeho Poézie, ale dosiaľ iba v preklade. Konečne sa mi dostal do ruky skvostný originál. Priateľ Vladimír Reisel si ho priniesol z Prahy a na prvú, vstupnú stránku napísal atramentom slová: "C'est toi, Isidore...!" Lautréamont je jeden z mála stĺpov kolonády, na ktorej je moje bytie celou tiažou opreté. Vpila sa mi do očí kresba z jedného čísla Minotaura, ktorá imaginárne predstavuje geniálneho autora Poézií. Krásna tvár mládenca s kučeravými vlasmi, nakríž prečiarknutá dvoma čiarami, akoby hovorila: Je to Isidor; nie je to Isidor!
Obraz Lautréamonta podvedome vyvoláva podobizeň iného veľkého básnika, ktorého rafinovaná satira sa nedá napodobniť. Myslím Alfréda Jarryho. Dlhé vlasy, spustené na plecia; pravidelná tvár pripomína ramená kríža. Takto maľujú aj Krista. Alfréd Jarry, básnik Kráľa Ubu rozsieva majestát. A predsa, neviem, či ho u nás pozná čo len desať ľudí.
A Gérard de Nerval! Schizofrenik a maniak, tulák a miláčik bohatého otca, básnik, ktorý sa strácal od kaviarenského stola z krúžku priateľov ako dym a takisto sa vracal; podivín, ktorý chodil po brehu Seiny s morským krabom na povrázku. Ale nie z dandizmu! Prežíval poéziu. Vysníval si ženu, Auréliu, ktorá nikde nikdy neexistovala, a predsa sa objavila hmatateľná a oslňujúca: "Dáma, ktorú som dlho miloval a ktorú budem nazývať menom Aurélia, bola pre mňa stratená."
Takto sa strácajú ženy a sublimujú lásky, takto tiahnu ruže ako vtáky a len poézia zostáva naveky.
Delírium na brehu rieky
Stúlený vo svojej izbičke, čítal som knihu, od ktorej sa nedalo odtrhnúť. Až keď sviečka ľahla a rozliala sa na nočnom stolíku do mŕtvej mláčky parafínu (elektrické drôty strhol vietor), odlúčil som sa od ustatých riadkov. Zdriemol som. Čoskoro ma zobudila loď a vyskočil som na rovné nohy. Aj skriňa pukla a vietor zašuchotal papierom. Pristúpil som k obloku. Stromy, majúc hlavy vovedne, sa tíško zhovárali. V ich dutinách nocovali operenci po únavnom párení.
A Dunaj lízal soľ, ktorá vykryštalizovala zo sĺz. Steny miestnosti sa začali ku mne blížiť a cítil som, že ma rozmliaždia ako knihársky preš. Okrem toho sa vynoril zo škáry pavúk, dávny obyvateľ, a púšťal mi na čelo mazľavú tekutinu. Neviem, ako som sa ocitol na brehu rieky. Noc bola ťažká a hustá a bolo si treba rozrážať cestu nožom. Nad vodou sa navažovali rybárske siete a dlhé lavičky, po kolená v bahne. Zvalil som sa na jednu a dýchal vodu.
Tak ma ráno našli napoly stuhnutého, mokrého a hovorilo sa, že som opitý. Neviem, ako na to prišli. Vari tak, že som blúznil nesúvislé vety a gestikuloval rukami, ktorých mi narástlo toľko ako chrobákovi. Niekoľko dní som ležal v nemocnici a horúčka splodila básne.
(Pokračovanie nabudúce, medzititulky SME.)
Súčasťou edície Bratislava - Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, je aj kniha Štefana Žáryho Bratislavský chodec. Spomienková esej si všíma Bratislavu štyridsiatych rokov 20. storočia - vtedajšiu metropolu slovenského nadrealizmu. Prelínajú sa v nej imaginatívne poetické obrazy Starého Mesta s dokumentárnymi faktami či portrétmi spisovateľov a básnikov. Štefan Žáry sa k nadrealistickému hnutiu pridal v roku 1939, prispieval do nadrealistických zborníkov a jeho zbierky Zvieratník (1941), Stigmatizovaný vek (1944), Pečať plných amfor (1944) a Pavúk Pútnik (1946) patria do tohto obdobia tvorby.
Text Štefana Žáryho dopĺňa fotografia z publikácie Bratislava zadným vchodom 1918 - 2005, ktorú vydalo FOTOFO - Stredoeurópsky dom fotografie Bratislava v roku 2005 a ktorá obsahuje snímky mesta našich i zahraničných fotografov.
