 Ilustrácia Juraj Meliš. Z cyklu Monológy (1987, kombinovaná technika, ceruza, papier, 102 x 73 cm). |
Proroctvo
Najprv ti prezradím, čo znamená iks, lebo táto informácia sa ti zíde: iks znamená niekedy iks, inokedy ypsilon. Občas ikskrát iks a ikskrát ypsilon. Potom ikskrát súčet iks a ypsilon, alebo aj ich rozdiel, alebo ani jedno z toho.
Proroctvo sa začína podobenstvom o tvojom živote a mixéri. Tvoj život bude podľa podobenstva vhodený do mixéra, ale, rozumieš, len akoby vhodený. Navyše, slovo mixér je v tomto podobenstve len ďalším podobenstvom. No ten mixér ti aj tak úplne rozomelie život a už nikdy nezistíš, ako sa čo kedy začalo a prečo a kde sa to končí. Upozorňujem však, že v proroctve slovo podobenstvo neznamená podobenstvo. Slovo život znamená naozaj život, lenže význam slova život, okrem významu, ktorý má v proroctve, si nikdy nepoznal a preto, aj keď vieš, čo znamená na tomto mieste, ti ani tu nemôže nič povedať.
Postupne, v priebehu iks rokov, sa zoznámiš s iks ľuďmi, s iks z nich bližšie a s niektorými z tých, s ktorými sa zoznámiš bližšie, sa spriatelíš a s každým ikstým z tých, s ktorými sa spriatelíš, sa vyspíš a nebude to nudné, lebo budú patriť ku iks rozličným pohlaviam, pričom niektoré z pohlaví vznikli práve iba na toto a iks iných nevzniklo na nič iné.
Predtým, medzitým aj potom budeš veľa jesť, veľa piť a primerane vylučovať. Hneď na začiatku ti ikskrát vymenia plienky a postupne si ikskrát prezlečieš trenírky, slipy, boxerky, zasa trenírky a zasa slipy, podľa meniacej sa módy, ikskrát si natiahneš tričko, košeľu, sveter, ikskrát vhupneš do nohavíc, ikskrát budeš ožratý, ikskrát vypneš a zapneš televízor, prvý až ikstý, v prvom až ikstom byte, pozrieš si iks filmov, iks drám a iks dramatických omylov, iks fiktívnych dokumentov a iks dokumentárnych fikcií, a nikdy neuhádneš, čo z toho bolo mienené ako presná správa o jednom z iks tvojich možných budúcich životov.
Prečítaš si iks kníh, ani jedna však nebude odo mňa, lebo strácam čas proroctvami, ani jedna nebude od teba, lebo zabíjaš čas ich čítaním, ani jedna nebude celkom nepravdivá ani celkom pravdivá a iba jedna bude do bodky presne o tvojom živote, tá poslúži ako scenár filmu, ale slovo scenár v tomto proroctve neznamená scenár a slovo film znamená film len v tom tvojom živote, o ktorom film nikdy nenakrútia.
Prelistuješ si iks časopisov, iks politických komentárov a iks komentárov o politikoch v nepolitických situáciách, v ktorých sa zoznamovali s iks ľuďmi, spriateľovali sa s nimi a spali s nimi, iks politikov ti bude pripomínať teba, ale iba jednému z nich budeš seba pripomínať ty a to bude ten, ktorý sa šikovne vyhol tomuto proroctvu.
Ikskrát si ostriháš nechty, ikskrát sa vysiakaš do iks vreckoviek, ikskrát si natiahneš ponožky, zješ iks obedov a večerí, raňajok o čosi menej, lebo rána budú ikskrát ťažké, iks dní stráviš vo vojenskej službe, potom skolabuješ, trochu účelovo, trochu naozaj, predtým však budeš iks rokov študentom, ikskrát vycestuješ do zahraničia a zistíš, že to bolo zbytočné a nič to neznamenalo, ikskrát to ani len nezistíš, ikskrát budeš masturbovať a potom, ako už bolo povedané - ale môže to byť povedané aj ikskrát - budeš ikskrát súložiť, aby si pochopil, že súlož je len nedokonalá masturbácia a aby si nepochopil, že ani súlož, ani masturbácia v tomto proroctve neznamenali súlož či masturbáciu, ale mimoriadne dôležité podobenstvá.
Potom sa ikskrát oženíš, čoho dôsledkom bude iks rozvodov, no nielen to, zúčastníš sa aj iks pohrebov, odprevadíš z prvého na druhý svet iks mŕtvych, čo boli živými a predtým mŕtvymi, ale inak, a tu nech ti k pochopeniu pomôže skúmavé čítanie iks evanjelií v iks knihách, z ktorých ani jediná nebude Bibliou, ikskrát ti zídu na um rôzne pokusy, raz menej obludné, to keď niektoré z tiel preskúmaš osamote podrobnejšie, z toho iks tiel žien, iks tiel detí a iks tiel iných mladých ľudí, ale čo je mladosť, a čo je mladosť tu, v proroctve, dvadsaťpäť rokov?
Nie, samozrejme, iks rokov, inokedy ti zídu na um aj pokusy obludnejšie, to keď z druhého sveta privedieš na prvý svet pár živých, čo boli mŕtvymi a predtým živými, aby ich neskôr mohli odprevadiť z prvého sveta na druhý mŕtvych, je jasné, že slovo mŕtvy a slovo živý tu znamenajú presne to, čo znamenajú, lebo nie je vhodné hovoriť stále len v mätúcich podobenstvách, žiaľ, tu zasa slovo znamená neznamená znamená, iba slovo neznamená znamená, ako sa patrí, neznamená, alebo, posledná možnosť, zídu ti na um aj pokusy najobludnejšie a vtedy postupne ikskrát okopíruješ tajomné fresky z pravekých jaskýň, aby mohli slúžiť ako notové záznamy niektorých životov vrátane tvojho, no ikskrát sa pri kopírovaní pomýliš a dáš tak vzniknúť príšernej, do kostnej drene prenikajúcej bolestivej kakofónii, no iba raz, iba jediný raz napíšeš toto proroctvo, ktoré by si však sám pochopil až pri ikstom čítaní, na to však nikto, kto toto proroctvo kedykoľvek doteraz napísal pred tebou a takisto nikto, kto toto proroctvo kedy napíše po tebe, nedostal a nedostane príležitosť.
Ikskrát niekde uvidíš iks, ikskrát vo význame iks, ikskrát vo význame ypsilon a ikskrát vo význame úplne inom, ale v inom, než si budeš ikskrát namýšľať, ikskrát sa prejdeš pomalým, trochu komickým a neospravedlniteľne hojdavým krokom po iks uliciach, ikskrát budeš uvažovať, čo tu chýbalo, čo bolo navyše, čo prekážalo, čo sa čím od čoho odlišovalo, čím sa čo čomu rovnalo, ikskrát prídeš k záveru, že sa tu žil ukážkový život, kto čo chcel, to mal, kto čo nechcel, to nemal, bol to dobrý príbeh s dobrým koncom, ak nie, tak zlý príbeh so zlým koncom, ak nie, tak zlý príbeh s dobrým koncom, ak nie, tak dobrý príbeh so zlým koncom, tu sú, tu je dobrý príbeh a tu dobrý koniec, tu je zlý príbeh a tu zlý koniec, tu je zlý príbeh a tu dobrý koniec, tu je dobrý príbeh a tu zlý koniec.
Takže teraz bude život vhodený do mixéra a v hluku, ktorý pretrvá veky, v tom prašťaní syntaxe, v tom pukaní a vrzgote slov, v tom odfrkovaní písmen a interpunkcie cítim spolu s tebou únavu, a ako raz povedal Jabel, Jubal alebo Tubalkain, ale možno to povedal ikskrát, výrok bol každopádne v skrátenej forme uverejnený v pravom, čiže tajnom a neuverejniteľnom vydaní Chazarského slovníka, prorokovanie unavuje a je po ňom potrebný poriadny oddych, lebo prorokovanie je nepretržitá obriezka.
Stolička
Na stoličke so sčernetými fľakmi po opadanom laku sa v lúčoch slnka vyhrievala Tivadarova matka. Svoju slabosť sa snažila prekryť občasným zdanlivo energickým pohybom. Boli to tragikomické gestá. Oči mala čisté a jasné, také, aké mávajú ľudia nedlho pred smrťou. Nikto jej už nerozumel, ale ona si slabým hlasom hovorila svoje, viedla reč, z ktorej zmizli podstatné mená i slovesá. Ostali zámená, pohmkávanie a nádej, že jej raz ktosi znovu porozumie. Žeby chlap, čo vošiel cez bránku do dvora a potkol sa o kovový prah, bol konečne ten chápavý?
Jej syn, pomaly už šesťdesiatnik, podišiel bližšie, naklonil sa k nej, počúval a zrazu sa vystrel:
- Hovoríte mi Tivadar? To je zázrak, - obráti sa ku mne, - ona si už mesiace nespomenula, ako sa volám! - Potom veselo žmurkne a rýchlo sa pozrie na ňu: - A prečo mi tykáte?
Chce ju zmiasť, lebo pred pár dňami ho na chvíľu pokladala za niekoho cudzieho. Ona sa však popliesť nenechá a láskavým tónom ho pokára:
- Ale no, no.
Lenže jej "ale no, no" neznie veľmi presvedčivo, zrazu totiž pochybuje, či sa nepomýlila, nevie, s kým vlastne hovorí, ešte viac sa zhrbí, je nesmierne malá.
Naivní hovorievali, že Tivadarova matka je šťastná, lebo si už vegetuje vo svete bez súvislostí. V jej pohľade sa však zračil skôr len strach z toho, čo sa dialo v danom okamihu, ako v pohľade mačky, keď sa k nej blíži neznámy človek alebo niekto, koho už dlho nevidela.
Keď o niekoľko týždňov umrela, tí, čo tvrdili, že bola vo svojej zmätenosti a nevedomosti šťastná, začali tvrdiť, že skutočne šťastná je až teraz. Život i smrť sú zrejme úkazy nerozlíšiteľne pozitívne.
O niekoľko rokov som na tej istej stoličke našiel sedieť Tivadara. Tvár mal poznačenú utrpením. Práve začínal chápať svoju matku. Podišiel som k nemu a povedal mu:
- Netykaj mi, otec.
Ale nič si nepamätal, nevedel, prečo to hovorím, nevedel, či je mojím otcom, alebo nie, a ja som netušil, či takýto druh nevedomosti je to pravé šťastie. Dnes, keď na tej stoličke sedím ja, pochybujem, či sa to všetko vôbec niekedy stalo. A... čo vlastne? Slnko mi zohrieva tvár. Netvrdím, že to nie je príjemné.
Hľadím k bránke, lebo niekto prichádza.
Diabol
Po tom, ako sme si sadli do pohodlných kožených kresiel v Spider pube, povedal som mladej žene, tomu diablovi, ktorý sa so mnou nudil:
- Tak napríklad dvadsiate roky. Raz večer som sa v Alžírsku vynoril z tmy za matkou Alberta Camusa. Stiahol som ju na zem, povláčil ju a surovo s ňou zaobchádzal, ale potom ma vyrušil akýsi zvuk z ulice, tak som radšej ušiel. U tej ženy sa čoskoro prejavili následky otrasu mozgu. V päťdesiatych rokoch som bol na československých hraniciach s Nemeckom a lačne sa díval do očí mladému emigrantovi. Skočil som mu na krk, zbledol ako krieda. Keď sa dokmásaný preplazil do Nemecka, od strachu sa zbláznil a po štyroch mesiacoch zomrel. O niekoľko rokov som utekal popri lynčovanom mužovi v Jakarte a potom som ho za asistencie ďalších kumpánov z rozvášneného davu podrezal aj so slávnym fotografom Nachtweyom, ktorý chcel záležitosť medializovať. Za odmenu som chvíľu mohol jazdiť po Iráne na bicykli, jesť z trusu, piť spolu s dobytkom a odmietnuť krásnu nevestu. Inokedy - bolo to v Paríži - som mal široké plecia, pokožku bledú ako duch, riedke vlasy, dúhovky ružové a zreničky tmavočervené...
- Podaj mi cigarety, - vzdychla mladá žena, nečakane prerušiac moje rozprávanie. Ospravedlnil som sa za svoju nepozornosť a chvatne som siahol po červeno-bielej škatuľke. Keď ju brala z mojej dlane, uhýbala pohľadom a radšej sledovala bubliny v sýtenej minerálke.
- Odstrelil som kurátora v Louvri, ale najprv som ho privalil jedným z Caravaggiových obrazov: to všetko len preto, aby netáral, že Ježiš bol ženatý, keď, skrátka a dobre, nebol! Lebo ja som Ježišovi odvábil Máriu z Magdaly - iba ona totiž o neho stála aj potom, čo zanechal remeslo a stal sa tulákom. Pomocou intríg som ho dostal až na kríž. Ale nechcem sa vyťahovať. Aj tak nezomrel, hoci niektorí tvrdia opak. Napokon, unikol mi aj vyše tridsať rokov predtým, v tých skvelých dňoch, keď sme vraždili neviniatka v Júdei. Zubnú kefku som si počas akcií vždy pribrusoval do tvaru bodáka, bral som do rúk iba lyžičky ostré ako britva a stále som sa cítil ako pohan priťahovaný krvavou sviatosťou.
Moja poslucháčka, neustále venujúca pozornosť výlučne fešákovi pri vedľajšom stole, povedala:
- No vidíš! Aspoň si nemal čas na sprostosti.
Potom si odsadla. Myslím, že fešáčik jej objednal kávu, deci červeného vína a neskôr si odišli zahrať squash.
Cyklus Poviedka na piatok pripravuje Koloman Kertész Bagala. Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka
