Kochovu záhradu chcú vyňať z prírodnej ochrany

Kochova záhrada po dlhej zime prišla o niekoľko exotických stromov a kríkov. "Vymrzol figovník, vavrínovec či kalykantus," hovorí Eva Kocianová z Asociácie priemyslu a ochrany prírody. O záhradu sa stará záhradník, ktorý zabezpečuje základnú starostlivosť, správcom záhrady je mestská časť Staré Mesto.

Kochova záhrada je napriek tomu, že sa nachádza priamo v centre mesta, už sedemnásť rokov neprístupná návštevníkom. Od roku 1998 je majetkom Krajského úradu v Bratislave. Ten sa o ňu staral podľa svojich finančných možností, ktoré nepostačovali ani na jej základnú údržbu. Minulý rok preto záhradu zverilo do správy mestskej časti Staré Mesto. Už dva roky Asociácia priemyslu a ochrany prírody pripravuje jej kompletnú rekonštrukciu.

"Od konca minulého roka pracujú žiaci a pedagógovia Strednej geodetickej školy na geodetickom zameraní záhrady. Pamiatkari, ktorí tu robili výskum, vložia do geodetickej mapy ďalšie údaje a na základe tejto mapy dáme vypracovať realizačný projekt rekonštrukcie." Na otázku, kedy bude unikátna záhrada v centre mesta sprístupnená návštevníkom, Eva Kocianová odpovedala, že by to mohlo byť najskôr za dva roky. Dodala, že to však bude záležať na tom, či sa na vypracovanie projektu a jeho realizáciu podarí získať dosť peňazí.

V súvislosti s ďalšou údržbou záhrady požiadal APOP Krajský úrad životného prostredia o zrušenie ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Ostala by však naďalej spolu so sanatóriom chránená ako národná kultúrna pamiatka. "Terajší stupeň ochrany neumožňuje, aby sa tu vykonávala taká údržba a činnosti, aké záhrada potrebuje," povedala Kocianová.

Podľa Dagmar Krempaskej zo Štátnej ochrany prírody bude zmena v prípade zrušenia 4. ochranného pásma prírody pre záhradu znamenať napríklad jednoduchší postup pri schvaľovaní výrubov.

"Kým je chránená štvrtým stupňom, výruby sú v nej zakázané a každý by musel ako výnimku schváliť Krajský úrad životného prostredia. Po zrušení bude výruby povoľovať len mestská časť Staré Mesto." Dodala, že vyňatie záhrady odporučila aj Štátna ochrana prírody. "Celková filozofia ochrany prírody dnes spočíva v ochrane pôvodných biotopov. Nechránime umelo vytvorené záhrady ale pôvodné prírodné územia, pôvodné dreviny - nie cudzokrajné." Práve cudzokrajné rastliny (dreviny) môžu postupom času nadobudnúť invázny charakter a môžu vytláčať domáce. S nimi by mohli vymiznúť aj živočíchy, ktoré v nich žijú.

FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

Kochova záhrada

Založili ju v rokoch 1932 a 1933 ako súčasť Kochovho sanatória a bola dielom mlynianskeho záhradného architekta Jozefa Mišáka. Záhrada sa stala vďaka nemu vzácnou zbierkou, ktorú tvorilo 120 druhov cudzokrajných stálozelených listnatých a ihličnatých drevín.

Prispeli k tomu aj klimatické podmienky mesta, ale aj severovýchodná orientácia svahu a samotná budova, ktorá záhradu chráni pred studenými vetrami a zatieňuje ju pred silným slnečným žiarením. Medzi najzaujímavejšie dreviny patrili abelia veľkokvetá pôvodom z horských oblastí Mexika, v trópoch a subtrópoch pestovaný figovník, citrónovec trojlistý pochádzajúci z Číny a Kórey či bambus rákosovec obrovský, rozšírený predovšetkým v tropickom pásme. Vysoko sa cenili aj farebné a tvarové variácie drevín.