Katarína predáva časopis Nota bene pred poliklinikou na Bezručovej ulici. Má dvadsaťosem rokov a bez domova je od svojich šestnástich. Ako hovorí, rodičia boli alkoholici a rozviedli sa. Matka predala štvorizbový byt, v ktorom rodina bývala a Katarína sa spolu s bratom a sestrou ocitli na ulici. "Neboli sme plnoletí, tak sme do ničoho nemohli hovoriť. Mama predala náš byt a peniaze prepila."
Mladá žena je už matkou trinásťročného dievčatka, ktoré však pre svoju sociálnu situáciu musela dať do detského domova. Teraz čaká druhé dieťa. Nemá stále bývanie, prespáva u priateľov a pred niekoľkými dňami ju prepustili z práce. "Nespávam a rozmýšľam, čo budem robiť," hovorí. "Je mi z toho až do plaču, len to tehotenstvo ma drží."
Posledné dva roky pracovala ako opatrovateľka v súkromnej opatrovateľskej firme. Práca ju bavila. Katarína sa starala o paniu, ktorá bola nepohyblivá a úplne závislá od každodennej pomoci. "Chodila som za ňou každý deň, cez víkendy aj sviatky." Žena nedávno umrela a opatrovateľská firma rozviazala s Katarínou pracovný pomer.
Mesačne zarobila okolo tritisíc korún. Teraz sú jediným zdrojom pre ňu peniaze zarobené predajom časopisu Nota bene. Na živobitie to však nestačí. "Je to mesačník, ľudia si kúpia nové číslo na začiatku mesiaca a ku koncu sa už len ťažko niečo predá. Niekedy predám za deň jeden časopis."
V májovom Nota bene uverejnila inzerát, v ktorom žiadala ľudí o darovanie oblečenia pre novorodenca.
Prvý týždeň sa nikto neozval, ale ľudia predsa len nesklamali: "Mám už takmer všetko, čo potrebujem. Dostala som oblečenie, kočík, vaničku a mám prisľúbenú postieľku. Na inzerát reagovali aj ľudia mimo Bratislavy, balík prišiel až z Lučenca."
DAGMAR GUROVÁ
