|
Na najväčšom trhovisku Miletičova sa predáva zelenina a ovocie momentálne na 184 stoloch, v tomto období je bohatšia aj ponuka kvetov. |
Ryby či chlieb sa dnes už na trhoviskách predávajú len sporadicky, uhlie vôbec. Zato textil, obuv či lacné ponožky ponúkajú na každom trhuOvocie a zelenina od pestovateľov, živé kvety, ale i lacný textil, drogéria, spodná bielizeň - to je dnes typický kolorit trhovísk. Stále trhy sú v Bratislave na Miletičovej, Jedlíkovej ulici a Žilinskej, tržnice poznajú obyvatelia pod názvami Stará a Nová. Na rozdiel od trhovísk sú tržnice kryté.
Príležitostné trhy sú verejné priestranstvá vyhradené na príležitostný predaj, napríklad jarmoky, a ambulantný predaj - predaj v stánkoch s dočasným stanovišťom alebo pojazdný predaj.
V Starom Meste sa nachádza najviac vyhradených miest pre príležitostné trhy na Hlavnom, Františkánskom, Hviezdoslavovom, Rybnom, Primaciálnom aj Rudnayovom námestí, rovnako aj na nádvorí Starej radnice a v Horárni Horský park. Trhoviská sú v tejto mestskej časti okrem Jedlíkovej aj na Žilinskej a na ulici Malý trh.
V Novom Meste sú trhoviská na Riazanskej, Osadnej, Brezovskej a Kukučínovej ulici a tiež známa Nová tržnica na Šancovej ulici. V Ružinove je najznámejšie a najväčšie trhovisko Miletičova, trhoviská sú aj na Herlianskej, Bachovej, Kašmírskej či Banšelovej.
Tovar stanovuje správca
Na trhoviskách a v tržniciach možno predávať potraviny aj iný tovar, ktorého skladbu vždy stanovuje správca trhoviska v medziach zákona. Napríklad v Starom Meste sa z potravín môžu na trhoch predávať okrem ovocia a zeleniny aj mliečne výrobky či mäso.
V prípade, že trhovník predáva včelie produkty, musí mať doklad veterinárnej správy z miesta pôvodu potraviny. Na trhu sa môžu predávať aj huby, ak majú predavači osvedčenie o základnej znalosti húb od komisie Úradu verejného zdravotníctva. Medzi ostatný tovar predávaný na trhoch patrí textil, obuv, kvety, tlač, umelecké a remeselné výrobky, obuv, domáce potreby, spotrebná elektronika a drogériový tovar.
V Karlovej Vsi je na trhoviskách povolený napríklad aj predaj žrebov či kvasenej kapusty.
Mestská časť Ružinov upozorňuje v nariadení, že ovocie a zelenina sa nemôžu predávať krájané. Južné ovocie, hrozno či rajčiaky sa môžu predávať len pri teplote nad jeden stupeň Celzia.
Na trhoviskách a v tržniciach sú povolené reštaurácie, pohostinstvá, rýchle občerstvenie, ako aj brúsenie nožov, oprava dáždnikov, kľúčová služba, oprava obuvi, tašiek a koženej galantérie či čistenie obuvi.
Ovocie a zelenina
Na ovocie a zeleninu, ktorá sa predáva na trhoviskách, sa vzťahujú predpisy ako na ovocie a zeleninu v bežných obchodoch. Nariadenia Európskej únie ohľadom obchodnej kvality ovocia a zeleniny na trhoviskách však platia len vtedy, ak ho predávajú podnikatelia. Ak predávajú súkromné osoby prebytky vlastnej produkcie, európske normy sa naň nevzťahujú.
V roku 2005 dostal inšpektorát SOI pre Bratislavský kraj 1500 podnetov od občanov nespokojných s predajom na trhoviskách, príležitostných trhoch a v ambulantnom predaji, čo bolo oproti minulému roku o 300 viac. Za rok 2005 urobila SOI na trhoviskách v Bratislavskom kraji 146 kontrol. Najviac prípadov porušenia zákona zistila inšpekcia na trhovisku Miletičova. Medzi najčastejšie prehrešky patrilo zanedbanie informačnej povinnosti a nevydanie dokladu o zaplatení.
Platí dvojročná záruka
Na trhu majú zákazníci rovnaké práva ako v obchode - majú právo na doklad o zaplatení a záručnú dobu minimálne dva roky. Správca trhoviska by mal dohliadať na to, aby predajcovia používali registračnú pokladňu. Okrem toho by mali byť výrobky viditeľne označené cenou. Ak nie je zákazník s predajom a so službami na trhovom mieste spokojný, môže sa obrátiť na obchodnú inšpekciu.
Čo je zakázané predávať
6 pyrotechniku, výbušniny, zbrane a strelivo,
6 tlač a iné veci, ktoré ohrozujú mravnosť,
6 tabak a tabakové výrobky,
6 liehoviny, destiláty (s výnimkou príležitostných trhov),
6 lieky, jedy, omamné a psychotropné látky,
6 automobily, motocykle,
6 chránené živočíchy, nebezpečné živočíchy,
6 živé zvieratá s výnimkou trhových konzumných rýb (zákaz sa nevzťahuje na podujatia organizované zväzmi a združeniami chovateľov),
6 chránené rastliny a invázne druhy rastlín.
Historické trhy m Ryby a chlieb sa v stredoveku predávali na terajšom Františkánskom námestí, na konci 18. storočia však chlebový trh presunuli pred hradby na miesto, kde dnes pred Starou tržnicou stojí fontána s levom.
m Uhoľný trh bol na Hurbanovom námestí.
m Obilný alebo hydinový trh sa nachádzal na dolnom konci Námestia SNP. Každý deň sa tu však predávala aj zelenina, ovocie, kvety a boli tu aj týždenné trhy s kurčatami, sliepkami a vajciami. V strede námestia stál barokový Stĺp sv. Floriána. V 15. a 16. storočí tu stála pekárska pec alebo pekárska šopa.
m Pred budovou kostola milosrdných počas jarmokov predávali svoje výrobky plátenníci a remenári. Ošípané, rožný statok a kone sa predávali na vzdialenom dobytčom trhu.
m Rybný trh na Rybnom námestí vznikol v 18. storočí. V stredoveku tu bola dunajská zátoka, ktorú neskôr zasypali. Predávali tu najprv drevo privezené po Dunaji z Nemecka, neskôr ryby. Prešporské ryby boli v tom čase veľmi obľúbeným exportným tovarom. Ryby, ktoré sa tu predávali v 19. storočí, väčšinou pochádzali z Dunaja. Vyvážali sa čerstvé, solené alebo sušené, veľký záujem v zahraničí bol o dunajské vyzy. Ako píše Tivadar Ortvay vo svojej knihe Ulice a námestia Bratislavy, kedysi sa hodne míňalo aj rakov, lebo v horských potokoch sa im výborne darilo. V priemere sa tu na prelome storočí predávalo ročne asi tisíc kilogramov kaprov, 1200 kilogramov dunajských zubáčov, 1200 kilogramov šťúk, osemtisíc kilogramov sumcov a 160 kilogramov jeseterov.
Blší trh v meste nájdete len na Vianoce a v lete
Blší trh Bratislava nemá. V meste funguje len nepravidelne - pred Vianocami a na začiatku prázdnin. Tento trh s rôznymi kuriozitami, starožitnosťami, remeselnými náradiami a táborníckymi potrebami sa koná v Horárni v Horskom parku.
"Obávam sa, že klasický blší trh, ako je trebárs v Londýne, kde je k dispozícii i rad vzácnych starožitných kúskov, Bratislava v posledných päťdesiatich rokoch asi ani nemala. V Bratislave sa usporadúvali burzy, kde však bol bežný tovar," povedal Milan Vajda z magistrátu. Za klasickou atmosférou burzy so starými gramofónmi, telefónmi, hudobnými platňami alebo vojenskými medailami musia teda Bratislavčania chodiť do Viedne či Prahy.
m Najznámejší viedenský "blšák" sa nachádza vedľa vyhľadávaného Naschmarktu, trhu s pochúťkami, ovocím a zeleninou blízko stanice metra U4 Kettenbrückengasse. Záujemcovia na ňom každú sobotu nájdu použitý tovar rozličného sortimentu; od páru topánok za 50 centov cez obohrané platne Uda Jürgensa, gitaru len s dvoma strunami, súpravy použitého riadu, obrazy, starožitné hodinky a mince až po sadu pneumatík.
m Paríž je povestný blšími trhmi. Má ich niekoľko oficiálnych, ale cez víkendy vznikajú na uliciach i improvizované. Ten najväčší, najslávnejší a najtradičnejší je Puces de Saint-Quen ležiaci na severnom okraji mesta. Údajne je to najväčší podnik svojho druhu na svete, kde býva až 2500 stánkov a za rok sa tu urobia obchody za pol miliardy eur. Puces de Saint-Quen je taká atrakcia, že sa na nej konajú i prehliadky s odborným výkladom. (dot, čtk)
Známe trhyStará tržnica
Už v 18. storočí sa v týchto miestach predávali ryby a chlieb. Krytú tržnicu postavilo mesto podľa plánov Františka Nehybu v rokoch 1910 až 1912. Tržnica a jej technické zariadenia patrili v tom čase k najmodernejším. V 60. rokoch v bývalej hale tržnice zriadili výstavnú sieň, neskôr televízne štúdio. Objekt pustol, uvažovalo sa o jeho odstránení. V deväťdesiatych rokoch sa mesto rozhodlo pre rekonštrukciu tržnice do pôvodnej podoby.
Trhovisko na Miletičovej
Najväčšie a najznámejšie bratislavské trhovisko sa sem presťahovalo v sedemdesiatych rokoch spred Istropolisu. Nachádza sa tu 440 predajných miest.
Trhovisko na Jedlíkovej
Trhovisko Jedlíkova v centre mesta blízko frekventovanej Obchodnej ulice vzniklo v roku 1994. Nachádza sa tu 23 stánkov s prevažne textilným tovarom, obuvou a doplnkami.
Tržnica na Šancovej
Do užívania ju uviedli začiatkom roka 1984. Predajná plocha predstavuje 6,5-tisíca metrov štvorcových.
Trhovisko na Žilinskej
Kedysi sa tu schádzali pri stánkoch štamgasti a pri stoloch sa predávala hlavne doma dopestovaná zelenina a ovocie. Po tom, čo trh od cesty čiastočne oddelila zástavba, trhovisko stratilo svoju klientelu. Z predávajúcich vydržali najmä predavači kvetín a stoly s ovocím a zeleninou z veľkoskladov.
